𑌦𑌾𑌲𑍍𑌭𑍍𑌯𑌃
𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌰𑌮𑍍𑌭𑍇𑌷𑍁 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌦𑍁𑌃𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑍇𑌷𑍁 𑌚 𑌸𑌤𑍍𑌤𑌮 ।
𑌅𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍇𑌷𑍁 𑌯𑌜𑍍𑌜𑌪𑍍𑌤𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌦𑍁𑌚𑍍𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 1 ॥
𑌯𑍇𑌨𑌾𑌰𑌮𑍍𑌭𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌦𑍁𑌃𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌶𑍍𑌚𑍋𑌪𑌶𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌿 ।
𑌅𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌹𑌾𑌰𑌶𑍍𑌚 𑌜𑌾𑌯𑌤𑍇 ॥ 2 ॥
𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌪𑍁𑌲𑌸𑍍𑌤𑍍𑌯𑌃:
𑌜𑌨𑌾𑌰𑍍𑌦𑌨𑌂 𑌭𑍂𑌤𑌪𑌤𑌿𑌂 𑌜𑌗𑌦𑍍𑌗𑍁𑌰𑍁𑌂 𑌸𑍍𑌮𑌰𑌨𑍍 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌃 𑌸𑌤𑌤𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌮𑍁𑌨𑍇 ।
𑌦𑍁𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑍍𑌯𑌶𑍇𑌷𑌣𑍍𑌯𑌪𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌾𑌧𑌯𑌤𑌿 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌚 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌯𑌭𑍀𑌪𑍍𑌸𑌤𑌿 ॥ 3 ॥
𑌶𑍃𑌣𑍁𑌷𑍍𑌵 𑌚𑌾𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌗𑌦𑌤𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌖𑌿𑌲𑌂 𑌵𑌦𑌾𑌮𑌿 𑌯𑌤𑍍 𑌤𑍇 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌵𑌰𑍍𑌯! 𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌮𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌦𑌦𑌾𑌤𑌿 𑌯𑌤𑍍 𑌸𑌦𑌾 𑌨𑌿𑌹𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑍍𑌶𑍇𑌷𑌾𑌣𑌿 𑌚 𑌪𑌾𑌤𑌕𑌾𑌨𑌿 ॥ 4 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌷𑍍𑌟𑌿𑌤𑌂 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌜𑌗𑌚𑍍𑌚𑌰𑌾𑌚𑌰𑌂 𑌜𑌗𑌤𑍍𑌤𑍍𑌰𑌯𑍇 𑌯𑍋 𑌜𑌗𑌤𑌶𑍍𑌚 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 ।
𑌜𑌗𑌚𑍍𑌚 𑌪𑌾𑌤𑍍𑌯𑌤𑍍𑌤𑌿 𑌚 𑌯𑌃 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 5 ॥
𑌵𑍍𑌯𑍋𑌮𑌾𑌮𑍍𑌬𑍁𑌵𑌾𑌯𑍍𑌵𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮𑌹𑍀𑌸𑍍𑌵𑌰𑍂𑌪𑍈𑌃 𑌵𑌿𑌸𑍍𑌤𑌾𑌰𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌯𑍋𑌽𑌣𑍁𑌤𑌰𑍋𑌽𑌣𑍁𑌭𑌾𑌵𑌾𑌤𑍍 ।
𑌅𑌸𑍍𑌥𑍂𑌲𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌃 𑌸𑌤𑌤𑌂 𑌪𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 6 ॥
𑌯𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌪𑌰𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌾𑌦𑌨𑌨𑍍𑌤𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌨𑌾𑌦𑌿𑌮𑌧𑍍𑌯𑌾𑌦𑌧𑌿𑌕𑌂 𑌨 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 ।
𑌸 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌪𑌰𑌮𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 7 ॥
𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌗𑌰𑍍𑌭𑌾𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤𑌰𑍁𑌦𑍍𑌰𑌰𑍂𑌪𑍀 𑌸𑍃𑌜𑌤𑍍𑌯𑌶𑍇𑌷𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌪𑌾𑌤𑌿 𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 ।
𑌗𑍁𑌣𑌾𑌗𑍍𑌰𑌣𑍀𑌰𑍍𑌯𑍋 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 8 ॥
𑌪𑌰𑌃 𑌸𑍁𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌮𑍋𑌽𑌸𑍁𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌪𑌰𑍋 𑌯𑌤𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌮𑍋 𑌮𑍁𑌨𑍀𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑌰𑌃 𑌸𑌮𑌸𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌯𑌃 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 9 ॥
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍋 𑌮𑍁𑌨𑍀𑌨𑌾𑌮𑌪𑌕𑌲𑍍𑌮𑌷𑍈𑌰𑍍𑌯𑍋 𑌦𑌦𑌾𑌤𑌿 𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌪𑌰𑌮𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ।
𑌮𑌨𑍋𑌭𑌿𑌰𑌾𑌮𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 10 ॥
𑌸𑍁𑌰𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌵𑍈𑌵𑌸𑍍𑌵𑌤𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌪𑌾𑌮𑍍𑌬𑍁𑌪𑌸𑍍𑌵𑌰𑍂𑌪𑌰𑍂𑌪𑍀 𑌪𑌰𑌿𑌪𑌾𑌤𑌿 𑌯𑍋 𑌜𑌗𑌤𑍍 ।
𑌸 𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌪𑌰𑌮𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 11 ॥
𑌯𑌨𑍍𑌨𑌾𑌮𑌸𑌙𑍍𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌨𑌤𑍋 𑌵𑌿𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌹𑍍𑌯𑌨𑍇𑌕𑌜𑌨𑍍𑌮𑌾𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑌪𑌾𑌪𑌸𑌞𑍍𑌚𑌯𑌾𑌤𑍍 ।
𑌪𑌾𑌪𑍇𑌨𑍍𑌧𑌨𑌾𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌸 𑌸𑌦𑍈𑌵 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌲𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 12 ॥
𑌯𑍇𑌨𑍋𑌦𑍍𑌧𑍃𑌤𑍇𑌯𑌂 𑌧𑌰𑌣𑍀 𑌰𑌸𑌾𑌤𑌲𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿𑌕𑌾𑌰𑌣𑌾𑌦𑌿𑌕𑌮𑍍 ।
𑌬𑌿𑌭𑌰𑍍𑌤𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌂 𑌜𑌗𑌤𑌃 𑌸 𑌮𑍂𑌲𑌂 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 13 ॥
𑌪𑌾𑌦𑍇𑌷𑍁 𑌵𑍇𑌦𑌾 𑌜𑌠𑌰𑍇 𑌚𑌰𑌾𑌚𑌰𑌂 𑌰𑍋𑌮𑌸𑍍𑌵𑌶𑍇𑌷𑌾 𑌮𑍁𑌨𑌯𑍋 𑌮𑍁𑌖𑍇 𑌮𑌖𑌾𑌃 ।
𑌯𑌸𑍍𑌯𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌶𑌸𑍍𑌯 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 14 ॥
𑌸𑌮𑌸𑍍𑌤 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌾𑌙𑍍𑌗𑌮𑌯𑌂 𑌵𑌪𑍁𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋𑌃 𑌯𑌸𑍍𑌯𑌾𑌙𑍍𑌗𑌮𑍀𑌶𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌸𑌂𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌸𑍍𑌯 ।
𑌵𑌰𑌾𑌹𑌰𑍂𑌪𑍀 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 15 ॥
𑌵𑌿𑌕𑍍𑌷𑍋𑌭𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍋𑌦𑌧𑌿𑌤𑍋𑌯𑌸𑌮𑍍𑌭𑌵𑌂 𑌦𑌧𑌾𑌰 𑌧𑌾𑌤𑍍𑌰𑍀𑌂 𑌜𑌗𑌤𑌶𑍍𑌚 𑌯𑍋 𑌭𑍁𑌵𑌮𑍍 ।
𑌯𑌜𑍍𑌞𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍋 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 16 ॥
𑌪𑌾𑌤𑌾𑌲𑌮𑍂𑌲𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌭𑍋𑌗𑌿𑌸𑌂𑌹𑌤𑍋 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌪𑌾𑌦𑍗 𑌪𑍃𑌤𑌿𑌵𑍀𑌂 𑌚 𑌬𑌿𑌭𑍍𑌰𑌤𑌃 ।
𑌯𑌸𑍍𑌯𑍋𑌪𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌨 𑌬𑌭𑍂𑌵 𑌸𑍋𑌽𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 17 ॥
𑌸𑌘𑌰𑍍𑌘𑌰𑌂 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌬𑍃𑌂𑌹𑌿𑌤𑌂 𑌮𑍁𑌹𑍁𑌃 𑌸𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯𑍈𑌰𑍍𑌜𑌨𑌲𑍋𑌕𑌸𑌂𑌶𑍍𑌰𑌿𑌤𑍈𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌂 𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌿𑌪𑌰𑍈𑌃 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 18 ॥
𑌏𑌕𑌾𑌰𑍍𑌣𑌵𑌾𑌦𑍍 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌹𑍀𑌯𑌸𑍗 𑌮𑌹𑍀𑌂 𑌆𑌦𑌾𑌯 𑌵𑍇𑌗𑍇𑌨 𑌖𑌮𑍁𑌤𑍍𑌪𑌤𑌿𑌷𑍍𑌯𑌤𑌃 ।
𑌨𑌤𑌂 𑌵𑌪𑍁𑌰𑍍𑌯𑍋𑌗𑌿𑌵𑌰𑍈𑌃 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 19 ॥
𑌹𑌤𑍋 𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌾𑌕𑍍𑌷𑌮𑌹𑌾𑌸𑍁𑌰𑌃 𑌪𑍁𑌰𑌾 𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑌪𑍁𑌂𑌸𑌾 𑌪𑌰𑌮𑍇𑌣 𑌯𑍇𑌨 ।
𑌵𑌰𑌾𑌹𑌰𑍂𑌪𑌃 𑌸 𑌪𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌪𑌤𑌿𑌃 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 20 ॥
𑌦𑌂𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑌾𑌕𑌰𑌾𑌲𑌂 𑌸𑍁𑌰𑌭𑍀𑌤𑌿𑌨𑌾𑌶𑌕𑌂 𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌵𑌪𑍁𑌰𑍍𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌨𑍃𑌸𑌿𑌂𑌹𑌰𑍂𑌪𑌿𑌣𑌾 ।
𑌤𑍍𑌰𑌾𑌤𑍁𑌂 𑌜𑌗𑌤𑍍 𑌯𑍇𑌨 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 21 ॥
𑌦𑍈𑌤𑍍𑌯𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌵𑌕𑍍𑌷𑌃𑌸𑍍𑌥𑌲𑌦𑌾𑌰𑌦𑌾𑌰𑍁𑌣𑍈𑌃
𑌕𑌰𑍇𑌰𑍁𑌹𑍈𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌕𑍍𑌰𑌕𑌚𑌾𑌨𑍁𑌕𑌾𑌰𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌵𑌿𑌚𑍍𑌛𑍇𑌦 𑌲𑍋𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌭𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌸𑍋𑌽𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤𑍋
𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 22 ॥
𑌦𑌨𑍍𑌤𑌾𑌨𑍍𑌤𑌦𑍀𑌪𑍍𑌤𑌦𑍍𑌯𑍁𑌤𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌲𑌾𑌨𑌿 𑌯𑌃 𑌚𑌕𑌾𑌰 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌿 𑌦𑌿𑌶𑌾𑌂 𑌮𑍁𑌖𑌾𑌨𑌿 ।
𑌨𑌿𑌨𑌾𑌦𑌵𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌸𑌿𑌤𑌦𑌾𑌨𑌵𑍋 𑌹𑍍𑌯𑌸𑍗 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 23 ॥
𑌯𑌨𑍍𑌨𑌾𑌮𑌸𑌙𑍍𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌨𑌤𑍋 𑌮𑌹𑌾𑌭𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌮𑍋𑌕𑍍𑌷𑌮𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌨 𑌸𑌂𑌶𑌯𑌂 𑌨𑌰𑌃 ।
𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌲𑍋𑌕𑌾𑌰𑍍𑌤𑌿𑌹𑌰𑍋 𑌨𑍃𑌕𑍇𑌸𑌰𑍀 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 24 ॥
𑌸𑌟𑌾𑌕𑌰𑌾𑌲𑌭𑍍𑌰𑌮𑌣𑌾𑌨𑌿𑌲𑌾𑌹𑌤𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌫𑍁𑌟𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌯𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑍍𑌬𑍁𑌧𑌰𑌾𑌃 𑌸𑌮𑌨𑍍𑌤𑌤𑌃 ।
𑌸 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌸𑌿𑌂𑌹𑌃 𑌸𑍍𑌫𑍁𑌰𑌿𑌤𑌾𑌨𑌲𑍇𑌕𑍍𑌷𑌣𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 25 ॥
𑌯𑌦𑍀𑌕𑍍𑌷𑌣𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌷𑌿 𑌰𑌶𑍍𑌮𑌿𑌮𑌣𑍍𑌡𑌲𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌲𑍀𑌨𑌮𑍀𑌷𑌨𑍍𑌨 𑌰𑌰𑌾𑌜 𑌭𑌾𑌸𑍍𑌵𑌤𑌃 ।
𑌕𑍁𑌤𑌃 𑌶𑌶𑌾𑌙𑍍𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌸 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌰𑍂𑌪𑌧𑍃𑌕𑍍 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 26 ॥
𑌅𑌶𑍇𑌷𑌦𑍇𑌵𑍇𑌶𑌨𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍈𑌃 𑌸𑌦𑌾 𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌂 𑌯𑌚𑍍𑌚𑌰𑌿𑌤𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌦𑍍𑌭𑍁𑌤𑌮𑍍 ।
𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌲𑍋𑌕𑌾𑌰𑍍𑌤𑌿𑌹𑌰𑍋 𑌮𑌹𑌾𑌹𑌰𑌿𑌃 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 27 ॥
𑌦𑍍𑌰𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌦𑍈𑌤𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌮𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌃 𑌨𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌾𑌂𑌸𑌿 𑌅𑌪𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌚𑌾𑌰𑌯𑌃 ।
𑌯𑌤𑍍𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌸𑍋𑌽𑌦𑍍𑌭𑍁𑌤𑌰𑍂𑌪𑌕𑍇𑌸𑌰𑍀 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 28 ॥
𑌋𑌕𑍍𑌪𑌾𑌵𑌿𑌤𑌂 𑌯𑍋 𑌯𑌜𑍁𑌷𑌾 𑌹𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌤𑍍 𑌸𑌾𑌮𑌧𑍍𑌵𑌨𑌿𑌧𑍍𑌵𑌸𑍍𑌤𑌸𑌮𑌸𑍍𑌤𑌪𑌾𑌤𑌕𑌮𑍍 ।
𑌚𑌕𑍍𑌰𑍇 𑌜𑌗𑌤𑍍 𑌵𑌾𑌮𑌨𑌕𑌃 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 29 ॥
𑌯𑌤𑍍𑌪𑌾𑌦𑌵𑌿𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌪𑌵𑌿𑌤𑍍𑌰𑌤𑌾𑌂 𑌮𑌹𑍀 𑌯𑌯𑍗 𑌵𑌿𑌯𑌚𑍍𑌚𑌰𑍍𑌗𑍍𑌯𑌜𑍁𑌷𑌾𑌮𑍁𑌦𑍀𑌰𑌣𑌾𑌤𑍍 ।
𑌸 𑌵𑌾𑌮𑌨𑍋 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌶𑌰𑍀𑌰𑌰𑍂𑌪𑌦𑍃𑌂 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 30 ॥
𑌯𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾𑌤𑍇𑌽𑌸𑍁𑌰𑌭𑍂𑌭𑍃𑌤𑍋𑌽𑌧𑍍𑌵𑌰𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌨𑌾𑌮 𑌖𑍇𑌦𑌾𑌦𑌵𑌨𑌿𑌃 𑌸𑌸𑌾𑌗𑌰𑌾 ।
𑌸 𑌵𑌾𑌮𑌨𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌜𑌗𑌨𑍍𑌮𑌯𑌃 𑌸𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 31 ॥
𑌮𑌹𑌾𑌦𑍍𑌭𑍁𑌤𑍇 𑌦𑍈𑌤𑍍𑌯𑌪𑌤𑍇𑌰𑍍𑌮𑌹𑌾𑌧𑍍𑌵𑌰𑍇 𑌯𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑍇 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌭𑌿𑌤𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌸𑍁𑌰𑍈𑌃 ।
𑌸 𑌵𑌾𑌮𑌨𑍋𑌽𑌨𑍍𑌤𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌸𑌪𑍍𑌤𑌲𑍋𑌕𑌧𑍃𑌂 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 32 ॥
𑌸𑌙𑍍𑌘𑍈𑌃 𑌸𑍁𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌦𑌿𑌵𑌿 𑌭𑍂𑌤𑌲𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑍈𑌃 𑌤𑌥𑌾 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑍈𑌰𑍍𑌗𑌗𑌨𑍇 𑌚 𑌖𑍇𑌚𑌰𑍈𑌃 ।
𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌃 𑌕𑍍𑌰𑌮𑌾𑌦𑍍 𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌚𑍍𑌚𑌾𑌰 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 33 ॥
𑌕𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌧𑌰𑌿𑌤𑍍𑌰𑍀𑌂 𑌗𑌗𑌨𑌂 𑌤𑌥𑌾 𑌦𑌿𑌵𑌂 𑌮𑌰𑍁𑌤𑍍𑌪𑌤𑍇𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌦𑌦𑍗 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌪𑌮𑍍 ।
𑌸 𑌦𑍇𑌵𑌦𑍇𑌵𑍋 𑌭𑍁𑌵𑌨𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 34 ॥
𑌅𑌨𑍁𑌗𑍍𑌰𑌹𑌂 𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌬𑌲𑍇𑌰𑌨𑍁𑌤𑍍𑌤𑍍𑌮𑌂 𑌚𑌕𑌾𑌰 𑌯𑌶𑍍𑌚𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌪𑌦𑍋𑌪𑌮𑌂 𑌕𑍍𑌷𑌣𑌾𑌤𑍍 ।
𑌸𑍁𑌰𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌾𑌂𑌶𑌭𑍁𑌜𑌃 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 35 ॥
𑌰𑌸𑌾𑌤𑌲𑌾𑌦𑍍 𑌯𑍇𑌨 𑌪𑍁𑌰𑌾 𑌸𑌮𑌾𑌹𑍃𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌮𑌸𑍍𑌤𑌵𑍇𑌦𑌾 𑌜𑌲𑌚𑌾𑌰𑌰𑌿𑌰𑍂𑌪𑌿𑌣𑌾 ।
𑌸 𑌕𑍈𑌟𑌭𑌾𑌰𑌿𑌮𑌧𑍁𑌹𑌾𑌽𑌮𑍍𑌬𑍁𑌶𑌾𑌯𑍀 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 36 ॥
𑌨𑌿𑌃𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌚𑌕𑌾𑌰 𑌮𑍇𑌦𑌿𑌨𑍀𑌂 𑌅𑌨𑍇𑌕𑌶𑍋 𑌬𑌾𑌹𑍁𑌵𑌨𑌂 𑌤𑌥𑌾𑌽𑌚𑍍𑌛𑌿𑌨𑌤𑍍 ।
𑌯𑌃 𑌕𑌾𑌰𑍍𑌤𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌸 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌗𑌵𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 37 ॥
𑌨𑌿𑌹𑌤𑍍𑌯 𑌯𑍋 𑌵𑌾𑌲𑌿𑌨𑌮𑍁𑌗𑍍𑌰𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑌂
𑌨𑌿𑌬𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯 𑌸𑍇𑌤𑍁𑌂 𑌜𑌲𑌧𑍗 𑌦𑌶𑌾𑌨𑌨𑌮𑍍 ।
𑌜𑌘𑌾𑌨 𑌚𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌰𑌜𑌨𑍀𑌚𑌰𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌸𑍗
𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 38 ॥
𑌚𑌿𑌕𑍍𑌷𑍇𑌪 𑌬𑌾𑌲𑌃 𑌶𑌕𑌟𑌂, 𑌬𑌭𑌞𑍍𑌜 𑌯𑍋 𑌯𑌮𑌾𑌰𑍍𑌜𑍁𑌨𑌂, 𑌕𑌂𑌸𑌮𑌰𑌿𑌂 𑌜𑌘𑌾𑌨 𑌚 ।
𑌮𑌮𑌰𑍍𑌦 𑌚𑌾𑌣𑍂𑌰𑌮𑍁𑌖𑌾𑌨𑍍 𑌸 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑌾 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 39 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌤𑌃 𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌾𑌂𑌶𑍁𑌮𑌰𑍀𑌚𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌲𑌂 𑌕𑌰𑍇𑌣 𑌬𑌿𑌭𑍍𑌰𑌤𑍍 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍁𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌮𑍍 ।
𑌕𑍗𑌮𑍋𑌦𑌕𑍀 𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌗𑌦𑌾𑌮𑌨𑌨𑍍𑌤𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 40 ॥
𑌹𑌿𑌮𑍇𑌨𑍍𑌦𑍁𑌕𑍁𑌨𑍍𑌦𑌸𑍍𑌫𑌟𑌿𑌕𑌾𑌭𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌲𑌂 𑌮𑍁𑌖𑌾𑌨𑌿𑌲𑌾𑌪𑍂𑌰𑌿𑌤𑌮𑍀𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ।
𑌮𑌧𑍍𑌯𑌾𑌹𑍍𑌨𑌕𑌾𑌲𑍇𑌽𑌪𑌿 𑌸 𑌶𑌨𑍍𑌖𑌮𑍁𑌦𑍍𑌵𑌹𑌨𑍍 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 41 ॥
𑌤𑌥𑌾𑌪𑌰𑌾𑌹𑍍𑌣𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌕𑌾𑌸𑌿 𑌪𑌙𑍍𑌕𑌜𑌂 𑌵𑌕𑍍𑌷𑌸𑍍𑌥𑌲𑍇𑌨 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑍁𑌦𑍍𑌵𑌹𑌨𑍍 𑌹𑌰𑌿𑌃 ।
𑌵𑌿𑌸𑍍𑌤𑌾𑌰𑌿𑌪𑌦𑍍𑌮𑌾𑌯𑌤𑌪𑌤𑍍𑌰𑌲𑍋𑌚𑌨𑍋 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 42 ॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌕𑌾𑌲𑍇𑌷𑍁 𑌸𑌮𑌸𑍍𑌤𑌦𑍇𑌶𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌤𑌥𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑍈𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍂𑌪𑍈𑌰𑍍𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌨𑌾𑌦𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌮𑌮𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌹𑌰𑌿𑌃 ॥ 43 ॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌪𑌠𑌨𑍍 𑌦𑌾𑌲𑍍𑌭𑍍𑌯 𑌸𑌮𑌸𑍍𑌤𑌪𑌾𑌪𑍈𑌃
𑌵𑌿𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌪𑌰𑍋 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌃 ।
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌤𑌥𑌾𑌽𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍
𑌅𑌰𑍍𑌥𑌾𑌨𑌵𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌯𑌥𑍇𑌚𑍍𑌛𑌤𑍇 𑌤𑌾𑌨𑍍 ॥ 44 ॥
𑌦𑍁𑌃𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌮𑌮𑍁𑌪𑍈𑌤𑌿 𑌪𑌠𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑍇
𑌸𑍍𑌤𑍋𑌤𑍍𑌰𑍇𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑌵𑌿𑌧𑍗 𑌸𑌦𑍋𑌦𑍍𑌯𑌤𑌸𑍍𑌯 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌰𑌮𑍍𑌭𑍋 𑌦𑍍𑌰𑍁𑌤𑌮𑍁𑌪𑌯𑌾𑌤𑌿 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌮𑍀𑌶𑌃
𑌪𑌾𑌪𑌾𑌨𑌿 𑌕𑍍𑌷𑌪𑌯𑌤𑌿 𑌚𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍇𑌵𑌦𑍇𑌵𑌃 ॥ 45 ॥
𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌂 𑌪𑌰𑌮𑌪𑌦𑌂 𑌸𑌦𑌾𑌽𑌰𑍍𑌥𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂
𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌘𑍍𑌨𑌾𑌮𑌧𑌿𑌕𑌫𑌲𑌾𑌂 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌦𑌦𑌾𑌤𑌿 ।
𑌕𑌿𑌂 𑌲𑍋𑌕𑍇 𑌤𑌦𑌿𑌹 𑌪𑌰𑌤𑍍𑌰 𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌾𑌂
𑌯𑌦𑍍𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌪𑍍𑌰𑌵𑌣𑌧𑌿𑌯𑌾𑌂 𑌨 𑌦𑌾𑌲𑍍𑌭𑍍𑌯! 𑌸𑌾𑌧𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥ 46 ॥
𑌦𑍇𑌵𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌭𑍁𑌵𑌨𑌮𑌰𑍍𑌥𑌮𑍇𑌕𑌪𑌿𑌙𑍍𑌗𑌃
𑌸𑌂𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌭𑍁𑌵𑌨𑌗𑌾𑌂 𑌚 𑌕𑌾𑌰𑍍𑌤𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯𑌃 ।
𑌵𑍈𑌦𑍇𑌹𑌃 𑌪𑌰𑌮𑌪𑌦𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌂
𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌕𑌲𑌫𑌲𑌪𑍍𑌰𑌦𑍋 𑌹𑌿 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌃 ॥ 47 ॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌰𑌮𑍍𑌭𑍇𑌷𑍁 𑌦𑌾𑌲𑍍𑌭𑍍𑌯𑍈𑌤𑌦𑍍 𑌦𑍁𑌃𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑍇𑌷𑍁 𑌚 𑌪𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤𑌃 ।
𑌜𑌪𑍇𑌦𑍇𑌕𑌮𑌨𑌾 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍗 𑌤𑌥𑌾𑌽𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑍇 ॥ 48 ॥
𑌶𑌮𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌦𑍁𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑌿 𑌗𑍍𑌰𑌹𑌪𑍀𑌡𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌦𑌾𑌰𑍁𑌣𑌾𑌃 ।
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌰𑌮𑍍𑌭𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌮𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌚𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ॥ 49 ॥
𑌹𑌰𑌿𑌰𑍍𑌦𑌦𑌾𑌤𑌿 𑌭𑌦𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌿𑌸𑌂𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌃 ।
𑌕𑌰𑍋𑌤𑍍𑌯𑌖𑌿𑌲𑌰𑍂𑌪𑍈𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌾𑌮𑌕𑍍𑌷𑌤𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿𑌭𑍃𑌤𑍍 ॥ 50 ॥
॥ 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌧𑌰𑍍𑌮𑍋𑌤𑍍𑌤𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌗𑌤𑌃 𑌮𑌾𑌙𑍍𑌗𑌲𑍍𑌯𑌸𑍍𑌤𑌵𑌃 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
dālbhyaḥ
kāryārambheṣu sarveṣu duḥsvapneṣu ca sattama |
amāṅgalyeṣu dṛṣṭeṣu yajjaptavyaṃ taducyatām || 1 ||
yenārambhāśca siddhyanti duḥsvapnaścopaśāmyati |
amaṅgalānāṃ dṛṣṭānāṃ parihāraśca jāyate || 2 ||
śrī pulastyaḥ:
janārdanaṃ bhūtapatiṃ jagadguruṃ smaran manuṣyaḥ satataṃ mahāmune |
duṣṭānyaśeṣaṇyapahanti sādhayati aśeṣakāryāṇi ca yānyabhīpsati || 3 ||
śṛṇuṣva cānyat gadato mamākhilaṃ vadāmi yat te dvijavarya! maṅgalam |
sarvārthasiddhiṃ pradadāti yat sadā nihantyśeṣāṇi ca pātakāni || 4 ||
pratiṣṭitaṃ yatra jagaccarācaraṃ jagattraye yo jagataśca hetuḥ |
jagacca pātyatti ca yaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 5 ||
vyomāmbuvāyvagnimahīsvarūpaiḥ vistāravān yo'ṇutaro'ṇubhāvāt |
asthūlasūkṣmaḥ satataṃ pareśvaro mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 6 ||
yasmāt parasmāt puruṣādanantāt anādimadhyādadhikaṃ na kiñcit |
sa hetuhetuḥ parameśvareśvaraḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 7 ||
hiraṇyagarbhācyutarudrarūpī sṛjatyaśeṣaṃ paripāti hanti |
guṇāgraṇīryo bhagavān sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 8 ||
paraḥ surāṇāṃ paramo'surāṇāṃ paro yatīnāṃ paramo munīnām |
paraḥ samastasya ca yaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 9 ||
dhyāto munīnāmapakalmaṣairyo dadāti muktiṃ parameśvareśvaraḥ |
manobhirāmaḥ puruṣaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 10 ||
surendravaivasvatavittapāmbupasvarūparūpī paripāti yo jagat |
sa śuddhaśuddhaḥ parameśvareśvaro mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 11 ||
yannāmasaṅkīrtanato vimucyate hyanekajanmārjitapāpasañcayāt |
pāpendhanāgniḥ sa sadaiva nirmalo mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 12 ||
yenoddhṛteyaṃ dharaṇī rasātalāt aśeṣasṛṣṭisthitikāraṇādikam |
bibharti viśvaṃ jagataḥ sa mūlaṃ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 13 ||
pādeṣu vedā jaṭhare carācaraṃ romasvaśeṣā munayo mukhe makhāḥ |
yasyeśvareśasya sa sarvadā prabhuḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 14 ||
samasta yajñāṅgamayaṃ vapuḥ prabhoḥ yasyāṅgamīśeśvarasaṃstutasya |
varāharūpī bhagavān sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 15 ||
vikṣobhya sarvodadhitoyasambhavaṃ dadhāra dhātrīṃ jagataśca yo bhuvam |
yajñeśvaro yajñapumān sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 16 ||
pātālamūleśvarabhogisaṃhato vinyasya pādau pṛtivīṃ ca bibhrataḥ |
yasyopamānaṃ na babhūva so'cyuto mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 17 ||
saghargharaṃ yasya ca bṛṃhitaṃ muhuḥ sanandanādyairjanalokasaṃśritaiḥ |
śrutaṃ jayetyuktiparaiḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 18 ||
ekārṇavād yasya mahīyasau mahīṃ ādāya vegena khamutpatiṣyataḥ |
nataṃ vapuryogivaraiḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 19 ||
hato hiraṇyākṣamahāsuraḥ purā purāṇapuṃsā parameṇa yena |
varāharūpaḥ sa patiḥ prajāpatiḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 20 ||
daṃṣṭrākarālaṃ surabhītināśakaṃ kṛtaṃ vapurdivyanṛsiṃharūpiṇā |
trātuṃ jagat yena sa sarvadā prabhuḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 21 ||
daityendravakṣaḥsthaladāradāruṇaiḥ
kareruhairyaḥ krakacānukāribhiḥ |
viccheda lokasya bhayāni so'cyuto
mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 22 ||
dantāntadīptadyutinirmalāni yaḥ cakāra sarvāṇi diśāṃ mukhāni |
ninādavitrāsitadānavo hyasau mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 23 ||
yannāmasaṅkīrtanato mahābhayāt vimokṣamāpnoti na saṃśayaṃ naraḥ |
sa sarvalokārtiharo nṛkesarī mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 24 ||
saṭākarālabhramaṇānilāhatāḥ sphuṭanti yasyāmbudharāḥ samantataḥ |
sa divyasiṃhaḥ sphuritānalekṣaṇo mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 25 ||
yadīkṣaṇajyotiṣi raśmimaṇḍalaṃ pralīnamīṣanna rarāja bhāsvataḥ |
kutaḥ śaśāṅkasya sa divyarūpadhṛk mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 26 ||
aśeṣadeveśanareśvareśvaraiḥ sadā stutaṃ yaccaritaṃ mahādbhutam |
sa sarvalokārtiharo mahāhariḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 27 ||
dravanti daityāḥ praṇamanti devatāḥ naśyanti rakṣāṃsi apayānti cārayaḥ |
yatkīrtanāt so'dbhutarūpakesarī mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 28 ||
ṛkpāvitaṃ yo yajuṣā hi śrīmat sāmadhvanidhvastasamastapātakam |
cakre jagat vāmanakaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 29 ||
yatpādavinyāsapavitratāṃ mahī yayau viyaccargyajuṣāmudīraṇāt |
sa vāmano divyaśarīrarūpadṛṃ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 30 ||
yasmin prayāte'surabhūbhṛto'dhvarāt nanāma khedādavaniḥ sasāgarā |
sa vāmanaḥ sarvajaganmayaḥ sadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 31 ||
mahādbhute daityapatermahādhvare yasmin praviṣṭe kṣubhitaṃ mahāsuraiḥ |
sa vāmano'ntasthitasaptalokadhṛṃ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 32 ||
saṅghaiḥ surāṇāṃ divi bhūtalasthitaiḥ tathā manuṣyairgagane ca khecaraiḥ |
stutaḥ kramād yaḥ praccāra sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 33 ||
krāntvā dharitrīṃ gaganaṃ tathā divaṃ marutpateryaḥ pradadau triviṣṭapam |
sa devadevo bhuvaneśvareśvaro mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 34 ||
anugrahaṃ cāpi baleranuttmaṃ cakāra yaścendrapadopamaṃ kṣaṇāt |
surāṃśca yajñāṃśabhujaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 35 ||
rasātalād yena purā samāhṛtāḥ samastavedā jalacārarirūpiṇā |
sa kaiṭabhārimadhuhā'mbuśāyī mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 36 ||
niḥkṣatriyaṃ yaśca cakāra medinīṃ anekaśo bāhuvanaṃ tathā'cchinat |
yaḥ kārtavīryasya sa bhārgavottamo mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 37 ||
nihatya yo vālinamugravikramaṃ
nibaddhya setuṃ jaladhau daśānanam |
jaghāna cānyān rajanīcarān asau
mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 38 ||
cikṣepa bālaḥ śakaṭaṃ, babhañja yo yamārjunaṃ, kaṃsamariṃ jaghāna ca |
mamarda cāṇūramukhān sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 39 ||
prātaḥ sahasrāṃśumarīcinirmalaṃ kareṇa bibhrat bhagavān sudarśanam |
kaumodakī cāpi gadāmananto mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 40 ||
himendukundasphaṭikābhanirmalaṃ mukhānilāpūritamīśvareśvaraḥ |
madhyāhnakāle'pi sa śankhamudvahan mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 41 ||
tathāparāhṇe pravikāsi paṅkajaṃ vakṣasthalena śriyamudvahan hariḥ |
vistāripadmāyatapatralocano mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 42 ||
sarveṣu kāleṣu samastadeśeṣu aśeṣakāryeṣu tatheśvareśvaraḥ |
sarvaiḥ svarūpairbhagavān anādimān mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 43 ||
etat paṭhan dālbhya samastapāpaiḥ
vimucyate viṣṇuparo manuṣyaḥ |
siddhyanti kāryāṇi tathā'sya sarvān
arthānavāpnoti yathecchate tān || 44 ||
duḥsvapnaḥ praśamamupaiti paṭhyamāne
stotre'smin śravaṇavidhau sadodyatasya |
prārambho drutamupayāti siddhimīśaḥ
pāpāni kṣapayati cāsya devadevaḥ || 45 ||
māṅgalyaṃ paramapadaṃ sadā'rthasiddhiṃ
nirvighnāmadhikaphalāṃ śriyaṃ dadāti |
kiṃ loke tadiha paratra cāpi puṃsāṃ
yadviṣṇupravaṇadhiyāṃ na dālbhya! sādhyam || 46 ||
devendrastribhuvanamarthamekapiṅgaḥ
saṃsiddhiṃ tribhuvanagāṃ ca kārtavīryaḥ |
vaidehaḥ paramapadaṃ prasādya viṣṇuṃ
samprāptāḥ sakalaphalaprado hi viṣṇuḥ || 47 ||
sarvārambheṣu dālbhyaitad duḥsvapneṣu ca paṇḍitaḥ |
japedekamanā viṣṇau tathā'maṅgalyadarśane || 48 ||
śamaṃ prayānti duṣṭāni grahapīḍāśca dāruṇāḥ |
karmārambhāśca siddhyanti puṇyamāpnoti cottamam || 49 ||
harirdadāti bhadrāṇi maṅgalyastutisaṃstutaḥ |
karotyakhilarūpaistu rakṣāmakṣataśaktibhṛt || 50 ||
|| śrīviṣṇudharmottarāntargataḥ māṅgalyastavaḥ sampūrṇaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
दाल्भ्यः
कार्यारम्भेषु सर्वेषु दुःस्वप्नेषु च सत्तम ।
अमाङ्गल्येषु दृष्टेषु यज्जप्तव्यं तदुच्यताम् ॥ 1 ॥
येनारम्भाश्च सिद्ध्यन्ति दुःस्वप्नश्चोपशाम्यति ।
अमङ्गलानां दृष्टानां परिहारश्च जायते ॥ 2 ॥
श्री पुलस्त्यः:
जनार्दनं भूतपतिं जगद्गुरुं स्मरन् मनुष्यः सततं महामुने ।
दुष्टान्यशेषण्यपहन्ति साधयति अशेषकार्याणि च यान्यभीप्सति ॥ 3 ॥
शृणुष्व चान्यत् गदतो ममाखिलं वदामि यत् ते द्विजवर्य! मङ्गलम् ।
सर्वार्थसिद्धिं प्रददाति यत् सदा निहन्त्य्शेषाणि च पातकानि ॥ 4 ॥
प्रतिष्टितं यत्र जगच्चराचरं जगत्त्रये यो जगतश्च हेतुः ।
जगच्च पात्यत्ति च यः स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 5 ॥
व्योमाम्बुवाय्वग्निमहीस्वरूपैः विस्तारवान् योऽणुतरोऽणुभावात् ।
अस्थूलसूक्ष्मः सततं परेश्वरो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 6 ॥
यस्मात् परस्मात् पुरुषादनन्तात् अनादिमध्यादधिकं न किञ्चित् ।
स हेतुहेतुः परमेश्वरेश्वरः ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 7 ॥
हिरण्यगर्भाच्युतरुद्ररूपी सृजत्यशेषं परिपाति हन्ति ।
गुणाग्रणीर्यो भगवान् स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 8 ॥
परः सुराणां परमोऽसुराणां परो यतीनां परमो मुनीनाम् ।
परः समस्तस्य च यः स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 9 ॥
ध्यातो मुनीनामपकल्मषैर्यो ददाति मुक्तिं परमेश्वरेश्वरः ।
मनोभिरामः पुरुषः स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 10 ॥
सुरेन्द्रवैवस्वतवित्तपाम्बुपस्वरूपरूपी परिपाति यो जगत् ।
स शुद्धशुद्धः परमेश्वरेश्वरो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 11 ॥
यन्नामसङ्कीर्तनतो विमुच्यते ह्यनेकजन्मार्जितपापसञ्चयात् ।
पापेन्धनाग्निः स सदैव निर्मलो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 12 ॥
येनोद्धृतेयं धरणी रसातलात् अशेषसृष्टिस्थितिकारणादिकम् ।
बिभर्ति विश्वं जगतः स मूलं ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 13 ॥
पादेषु वेदा जठरे चराचरं रोमस्वशेषा मुनयो मुखे मखाः ।
यस्येश्वरेशस्य स सर्वदा प्रभुः ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 14 ॥
समस्त यज्ञाङ्गमयं वपुः प्रभोः यस्याङ्गमीशेश्वरसंस्तुतस्य ।
वराहरूपी भगवान् स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 15 ॥
विक्षोभ्य सर्वोदधितोयसम्भवं दधार धात्रीं जगतश्च यो भुवम् ।
यज्ञेश्वरो यज्ञपुमान् स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 16 ॥
पातालमूलेश्वरभोगिसंहतो विन्यस्य पादौ पृतिवीं च बिभ्रतः ।
यस्योपमानं न बभूव सोऽच्युतो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 17 ॥
सघर्घरं यस्य च बृंहितं मुहुः सनन्दनाद्यैर्जनलोकसंश्रितैः ।
श्रुतं जयेत्युक्तिपरैः स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 18 ॥
एकार्णवाद् यस्य महीयसौ महीं आदाय वेगेन खमुत्पतिष्यतः ।
नतं वपुर्योगिवरैः स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 19 ॥
हतो हिरण्याक्षमहासुरः पुरा पुराणपुंसा परमेण येन ।
वराहरूपः स पतिः प्रजापतिः ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 20 ॥
दंष्ट्राकरालं सुरभीतिनाशकं कृतं वपुर्दिव्यनृसिंहरूपिणा ।
त्रातुं जगत् येन स सर्वदा प्रभुः ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 21 ॥
दैत्येन्द्रवक्षःस्थलदारदारुणैः
करेरुहैर्यः क्रकचानुकारिभिः ।
विच्छेद लोकस्य भयानि सोऽच्युतो
ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 22 ॥
दन्तान्तदीप्तद्युतिनिर्मलानि यः चकार सर्वाणि दिशां मुखानि ।
निनादवित्रासितदानवो ह्यसौ ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 23 ॥
यन्नामसङ्कीर्तनतो महाभयात् विमोक्षमाप्नोति न संशयं नरः ।
स सर्वलोकार्तिहरो नृकेसरी ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 24 ॥
सटाकरालभ्रमणानिलाहताः स्फुटन्ति यस्याम्बुधराः समन्ततः ।
स दिव्यसिंहः स्फुरितानलेक्षणो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 25 ॥
यदीक्षणज्योतिषि रश्मिमण्डलं प्रलीनमीषन्न रराज भास्वतः ।
कुतः शशाङ्कस्य स दिव्यरूपधृक् ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 26 ॥
अशेषदेवेशनरेश्वरेश्वरैः सदा स्तुतं यच्चरितं महाद्भुतम् ।
स सर्वलोकार्तिहरो महाहरिः ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 27 ॥
द्रवन्ति दैत्याः प्रणमन्ति देवताः नश्यन्ति रक्षांसि अपयान्ति चारयः ।
यत्कीर्तनात् सोऽद्भुतरूपकेसरी ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 28 ॥
ऋक्पावितं यो यजुषा हि श्रीमत् सामध्वनिध्वस्तसमस्तपातकम् ।
चक्रे जगत् वामनकः स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 29 ॥
यत्पादविन्यासपवित्रतां मही ययौ वियच्चर्ग्यजुषामुदीरणात् ।
स वामनो दिव्यशरीररूपदृं ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 30 ॥
यस्मिन् प्रयातेऽसुरभूभृतोऽध्वरात् ननाम खेदादवनिः ससागरा ।
स वामनः सर्वजगन्मयः सदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 31 ॥
महाद्भुते दैत्यपतेर्महाध्वरे यस्मिन् प्रविष्टे क्षुभितं महासुरैः ।
स वामनोऽन्तस्थितसप्तलोकधृं ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 32 ॥
सङ्घैः सुराणां दिवि भूतलस्थितैः तथा मनुष्यैर्गगने च खेचरैः ।
स्तुतः क्रमाद् यः प्रच्चार सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 33 ॥
क्रान्त्वा धरित्रीं गगनं तथा दिवं मरुत्पतेर्यः प्रददौ त्रिविष्टपम् ।
स देवदेवो भुवनेश्वरेश्वरो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 34 ॥
अनुग्रहं चापि बलेरनुत्त्मं चकार यश्चेन्द्रपदोपमं क्षणात् ।
सुरांश्च यज्ञांशभुजः स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 35 ॥
रसातलाद् येन पुरा समाहृताः समस्तवेदा जलचाररिरूपिणा ।
स कैटभारिमधुहाऽम्बुशायी ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 36 ॥
निःक्षत्रियं यश्च चकार मेदिनीं अनेकशो बाहुवनं तथाऽच्छिनत् ।
यः कार्तवीर्यस्य स भार्गवोत्तमो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 37 ॥
निहत्य यो वालिनमुग्रविक्रमं
निबद्ध्य सेतुं जलधौ दशाननम् ।
जघान चान्यान् रजनीचरान् असौ
ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 38 ॥
चिक्षेप बालः शकटं, बभञ्ज यो यमार्जुनं, कंसमरिं जघान च ।
ममर्द चाणूरमुखान् स सर्वदा ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 39 ॥
प्रातः सहस्रांशुमरीचिनिर्मलं करेण बिभ्रत् भगवान् सुदर्शनम् ।
कौमोदकी चापि गदामनन्तो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 40 ॥
हिमेन्दुकुन्दस्फटिकाभनिर्मलं मुखानिलापूरितमीश्वरेश्वरः ।
मध्याह्नकालेऽपि स शन्खमुद्वहन् ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 41 ॥
तथापराह्णे प्रविकासि पङ्कजं वक्षस्थलेन श्रियमुद्वहन् हरिः ।
विस्तारिपद्मायतपत्रलोचनो ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 42 ॥
सर्वेषु कालेषु समस्तदेशेषु अशेषकार्येषु तथेश्वरेश्वरः ।
सर्वैः स्वरूपैर्भगवान् अनादिमान् ममास्तु माङ्गल्यविवृद्धये हरिः ॥ 43 ॥
एतत् पठन् दाल्भ्य समस्तपापैः
विमुच्यते विष्णुपरो मनुष्यः ।
सिद्ध्यन्ति कार्याणि तथाऽस्य सर्वान्
अर्थानवाप्नोति यथेच्छते तान् ॥ 44 ॥
दुःस्वप्नः प्रशममुपैति पठ्यमाने
स्तोत्रेऽस्मिन् श्रवणविधौ सदोद्यतस्य ।
प्रारम्भो द्रुतमुपयाति सिद्धिमीशः
पापानि क्षपयति चास्य देवदेवः ॥ 45 ॥
माङ्गल्यं परमपदं सदाऽर्थसिद्धिं
निर्विघ्नामधिकफलां श्रियं ददाति ।
किं लोके तदिह परत्र चापि पुंसां
यद्विष्णुप्रवणधियां न दाल्भ्य! साध्यम् ॥ 46 ॥
देवेन्द्रस्त्रिभुवनमर्थमेकपिङ्गः
संसिद्धिं त्रिभुवनगां च कार्तवीर्यः ।
वैदेहः परमपदं प्रसाद्य विष्णुं
सम्प्राप्ताः सकलफलप्रदो हि विष्णुः ॥ 47 ॥
सर्वारम्भेषु दाल्भ्यैतद् दुःस्वप्नेषु च पण्डितः ।
जपेदेकमना विष्णौ तथाऽमङ्गल्यदर्शने ॥ 48 ॥
शमं प्रयान्ति दुष्टानि ग्रहपीडाश्च दारुणाः ।
कर्मारम्भाश्च सिद्ध्यन्ति पुण्यमाप्नोति चोत्तमम् ॥ 49 ॥
हरिर्ददाति भद्राणि मङ्गल्यस्तुतिसंस्तुतः ।
करोत्यखिलरूपैस्तु रक्षामक्षतशक्तिभृत् ॥ 50 ॥
॥ श्रीविष्णुधर्मोत्तरान्तर्गतः माङ्गल्यस्तवः सम्पूर्णः ॥
dālbhyaḥ
kāryārambheṣu sarveṣu duḥsvapneṣu ca sattama |
amāṅgalyeṣu dṛṣṭeṣu yajjaptavyaṃ taducyatām || 1 ||
yenārambhāśca siddhyanti duḥsvapnaścopaśāmyati |
amaṅgalānāṃ dṛṣṭānāṃ parihāraśca jāyate || 2 ||
śrī pulastyaḥ:
janārdanaṃ bhūtapatiṃ jagadguruṃ smaran manuṣyaḥ satataṃ mahāmune |
duṣṭānyaśeṣaṇyapahanti sādhayati aśeṣakāryāṇi ca yānyabhīpsati || 3 ||
śṛṇuṣva cānyat gadato mamākhilaṃ vadāmi yat te dvijavarya! maṅgalam |
sarvārthasiddhiṃ pradadāti yat sadā nihantyśeṣāṇi ca pātakāni || 4 ||
pratiṣṭitaṃ yatra jagaccarācaraṃ jagattraye yo jagataśca hetuḥ |
jagacca pātyatti ca yaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 5 ||
vyomāmbuvāyvagnimahīsvarūpaiḥ vistāravān yo'ṇutaro'ṇubhāvāt |
asthūlasūkṣmaḥ satataṃ pareśvaro mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 6 ||
yasmāt parasmāt puruṣādanantāt anādimadhyādadhikaṃ na kiñcit |
sa hetuhetuḥ parameśvareśvaraḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 7 ||
hiraṇyagarbhācyutarudrarūpī sṛjatyaśeṣaṃ paripāti hanti |
guṇāgraṇīryo bhagavān sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 8 ||
paraḥ surāṇāṃ paramo'surāṇāṃ paro yatīnāṃ paramo munīnām |
paraḥ samastasya ca yaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 9 ||
dhyāto munīnāmapakalmaṣairyo dadāti muktiṃ parameśvareśvaraḥ |
manobhirāmaḥ puruṣaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 10 ||
surendravaivasvatavittapāmbupasvarūparūpī paripāti yo jagat |
sa śuddhaśuddhaḥ parameśvareśvaro mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 11 ||
yannāmasaṅkīrtanato vimucyate hyanekajanmārjitapāpasañcayāt |
pāpendhanāgniḥ sa sadaiva nirmalo mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 12 ||
yenoddhṛteyaṃ dharaṇī rasātalāt aśeṣasṛṣṭisthitikāraṇādikam |
bibharti viśvaṃ jagataḥ sa mūlaṃ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 13 ||
pādeṣu vedā jaṭhare carācaraṃ romasvaśeṣā munayo mukhe makhāḥ |
yasyeśvareśasya sa sarvadā prabhuḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 14 ||
samasta yajñāṅgamayaṃ vapuḥ prabhoḥ yasyāṅgamīśeśvarasaṃstutasya |
varāharūpī bhagavān sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 15 ||
vikṣobhya sarvodadhitoyasambhavaṃ dadhāra dhātrīṃ jagataśca yo bhuvam |
yajñeśvaro yajñapumān sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 16 ||
pātālamūleśvarabhogisaṃhato vinyasya pādau pṛtivīṃ ca bibhrataḥ |
yasyopamānaṃ na babhūva so'cyuto mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 17 ||
saghargharaṃ yasya ca bṛṃhitaṃ muhuḥ sanandanādyairjanalokasaṃśritaiḥ |
śrutaṃ jayetyuktiparaiḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 18 ||
ekārṇavād yasya mahīyasau mahīṃ ādāya vegena khamutpatiṣyataḥ |
nataṃ vapuryogivaraiḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 19 ||
hato hiraṇyākṣamahāsuraḥ purā purāṇapuṃsā parameṇa yena |
varāharūpaḥ sa patiḥ prajāpatiḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 20 ||
daṃṣṭrākarālaṃ surabhītināśakaṃ kṛtaṃ vapurdivyanṛsiṃharūpiṇā |
trātuṃ jagat yena sa sarvadā prabhuḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 21 ||
daityendravakṣaḥsthaladāradāruṇaiḥ
kareruhairyaḥ krakacānukāribhiḥ |
viccheda lokasya bhayāni so'cyuto
mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 22 ||
dantāntadīptadyutinirmalāni yaḥ cakāra sarvāṇi diśāṃ mukhāni |
ninādavitrāsitadānavo hyasau mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 23 ||
yannāmasaṅkīrtanato mahābhayāt vimokṣamāpnoti na saṃśayaṃ naraḥ |
sa sarvalokārtiharo nṛkesarī mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 24 ||
saṭākarālabhramaṇānilāhatāḥ sphuṭanti yasyāmbudharāḥ samantataḥ |
sa divyasiṃhaḥ sphuritānalekṣaṇo mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 25 ||
yadīkṣaṇajyotiṣi raśmimaṇḍalaṃ pralīnamīṣanna rarāja bhāsvataḥ |
kutaḥ śaśāṅkasya sa divyarūpadhṛk mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 26 ||
aśeṣadeveśanareśvareśvaraiḥ sadā stutaṃ yaccaritaṃ mahādbhutam |
sa sarvalokārtiharo mahāhariḥ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 27 ||
dravanti daityāḥ praṇamanti devatāḥ naśyanti rakṣāṃsi apayānti cārayaḥ |
yatkīrtanāt so'dbhutarūpakesarī mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 28 ||
ṛkpāvitaṃ yo yajuṣā hi śrīmat sāmadhvanidhvastasamastapātakam |
cakre jagat vāmanakaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 29 ||
yatpādavinyāsapavitratāṃ mahī yayau viyaccargyajuṣāmudīraṇāt |
sa vāmano divyaśarīrarūpadṛṃ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 30 ||
yasmin prayāte'surabhūbhṛto'dhvarāt nanāma khedādavaniḥ sasāgarā |
sa vāmanaḥ sarvajaganmayaḥ sadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 31 ||
mahādbhute daityapatermahādhvare yasmin praviṣṭe kṣubhitaṃ mahāsuraiḥ |
sa vāmano'ntasthitasaptalokadhṛṃ mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 32 ||
saṅghaiḥ surāṇāṃ divi bhūtalasthitaiḥ tathā manuṣyairgagane ca khecaraiḥ |
stutaḥ kramād yaḥ praccāra sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 33 ||
krāntvā dharitrīṃ gaganaṃ tathā divaṃ marutpateryaḥ pradadau triviṣṭapam |
sa devadevo bhuvaneśvareśvaro mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 34 ||
anugrahaṃ cāpi baleranuttmaṃ cakāra yaścendrapadopamaṃ kṣaṇāt |
surāṃśca yajñāṃśabhujaḥ sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 35 ||
rasātalād yena purā samāhṛtāḥ samastavedā jalacārarirūpiṇā |
sa kaiṭabhārimadhuhā'mbuśāyī mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 36 ||
niḥkṣatriyaṃ yaśca cakāra medinīṃ anekaśo bāhuvanaṃ tathā'cchinat |
yaḥ kārtavīryasya sa bhārgavottamo mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 37 ||
nihatya yo vālinamugravikramaṃ
nibaddhya setuṃ jaladhau daśānanam |
jaghāna cānyān rajanīcarān asau
mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 38 ||
cikṣepa bālaḥ śakaṭaṃ, babhañja yo yamārjunaṃ, kaṃsamariṃ jaghāna ca |
mamarda cāṇūramukhān sa sarvadā mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 39 ||
prātaḥ sahasrāṃśumarīcinirmalaṃ kareṇa bibhrat bhagavān sudarśanam |
kaumodakī cāpi gadāmananto mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 40 ||
himendukundasphaṭikābhanirmalaṃ mukhānilāpūritamīśvareśvaraḥ |
madhyāhnakāle'pi sa śankhamudvahan mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 41 ||
tathāparāhṇe pravikāsi paṅkajaṃ vakṣasthalena śriyamudvahan hariḥ |
vistāripadmāyatapatralocano mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 42 ||
sarveṣu kāleṣu samastadeśeṣu aśeṣakāryeṣu tatheśvareśvaraḥ |
sarvaiḥ svarūpairbhagavān anādimān mamāstu māṅgalyavivṛddhaye hariḥ || 43 ||
etat paṭhan dālbhya samastapāpaiḥ
vimucyate viṣṇuparo manuṣyaḥ |
siddhyanti kāryāṇi tathā'sya sarvān
arthānavāpnoti yathecchate tān || 44 ||
duḥsvapnaḥ praśamamupaiti paṭhyamāne
stotre'smin śravaṇavidhau sadodyatasya |
prārambho drutamupayāti siddhimīśaḥ
pāpāni kṣapayati cāsya devadevaḥ || 45 ||
māṅgalyaṃ paramapadaṃ sadā'rthasiddhiṃ
nirvighnāmadhikaphalāṃ śriyaṃ dadāti |
kiṃ loke tadiha paratra cāpi puṃsāṃ
yadviṣṇupravaṇadhiyāṃ na dālbhya! sādhyam || 46 ||
devendrastribhuvanamarthamekapiṅgaḥ
saṃsiddhiṃ tribhuvanagāṃ ca kārtavīryaḥ |
vaidehaḥ paramapadaṃ prasādya viṣṇuṃ
samprāptāḥ sakalaphalaprado hi viṣṇuḥ || 47 ||
sarvārambheṣu dālbhyaitad duḥsvapneṣu ca paṇḍitaḥ |
japedekamanā viṣṇau tathā'maṅgalyadarśane || 48 ||
śamaṃ prayānti duṣṭāni grahapīḍāśca dāruṇāḥ |
karmārambhāśca siddhyanti puṇyamāpnoti cottamam || 49 ||
harirdadāti bhadrāṇi maṅgalyastutisaṃstutaḥ |
karotyakhilarūpaistu rakṣāmakṣataśaktibhṛt || 50 ||
|| śrīviṣṇudharmottarāntargataḥ māṅgalyastavaḥ sampūrṇaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.