శ్రీమద్వాల్మీకీయ రామాయణే యుద్ధకాణ్డమ్ ।
అథ వింశత్యధికశతతమస్సర్గః ।
తతోహిదుర్మనారామ్శ్రుత్వైవంవదతాఙ్గిరః ।
దధ్యౌముహూర్తన్ధర్మాత్మాబాష్పవ్యాకులలోచనః ॥ 1 ॥
తతోవైశ్రవణోరాజాయమశ్చపితృభిఃసహ ।
సహస్రాక్షశ్చదేవేశోవరుణశ్చజలేశ్వరః ॥ 2 ॥
షడర్ధనయన్శ్రీమాన్మహాదేవోవృషధ్వజః ।
కర్తాసర్వస్యలోకస్యబ్రహ్మాబ్రహ్మవిదాంవరః ॥ 3 ॥
ఏతేసర్వేసమాగమ్యవిమానైస్సూర్యసన్నిభైః ।
ఆగమ్యనగరీంలఙ్కామభిజగ్ముశ్చరాఘవమ్ ॥ 4 ॥
తతఃసహస్తాభరణాన్ప్రగృహ్యవిపులాన్భుజాన్ ।
అబ్రువంస్త్రిదశశ్రేష్ఠారాఘవమ్ప్రాఞ్జలింస్థితమ్ ॥ 5 ॥
కర్తాసర్వస్యలోకస్యశ్రేష్ఠోజ్ఞానవతామ్ప్రభుః ।
ఉపేక్షసేకథంసీతామ్పతన్తీంహవ్యవాహనే ॥ 6 ॥
కథన్దేవగణశ్రేష్ఠమాత్మానన్నావబుద్ధ్యసే ।
ఋతధామావసుఃపూర్వంవసూనాం చ ప్రజాపతిః ॥ 7 ॥
త్రయాణామపిలోకానామాదికర్తాస్వయమ్ప్రభుః ।
రుద్రాణామష్టమోరుద్రస్సాధ్యానామపిపఞ్చమః ॥ 8 ॥
అశ్వినౌచాపికర్ణౌతేసూర్యచన్ద్రామసౌదృశౌ ।
అన్తేచాదౌ చ లోకానాన్దృశ్యసే చ పరన్తప ॥ 9 ॥
ఉపేక్షసే చ వైదేహీమ్మానుషఃప్రాకృతోయథా ।
ఇత్యుక్తోలోకపాలైస్తైస్స్వామీలోకస్యరాఘవః ॥ 10 ॥
అబ్రవీత్త్రిదశశ్రేష్ఠాన్రామధర్మభృతాంవరః ।
ఆత్మానమ్మానుషమ్మన్యేరామన్దశరథాత్మజమ్ ॥ 11 ॥
సోఽహంయస్యయతశ్చాహమ్భగవవంస్తద్భ్రవీతుమే ।
ఇతిబ్రువాణఙ్కాకుత్స్థమ్బ్రహ్మాబ్రహ్మవిదాంవరః ॥ 12 ॥
అబ్రవీచ్ఛ్రుణుమేవాక్యంసత్యంసత్యపరాక్రమ ।
భవాన్నారాయణోదేవఃశ్రీమాంశ్చక్రాయుధఃప్రభుః ॥ 13 ॥
ఏకశృఙ్గోవరాహస్త్వమ్భూతభవ్యసపత్నజిత్ ।
అక్షరమ్బ్రహ్మసత్యం చ మధ్యేచాన్తే చ రాఘవ ॥ 14 ॥
లోకానాన్త్వమ్పరోధర్మోవిష్వక్సేనశ్చతుర్భుజః ।
శార్ఙ్గధన్వాహృషీకేశఃపురుషఃపురుషోత్తమః ॥ 15 ॥
అజితఃఖఙ్గదృగ్విష్ణుఃకృష్ణశ్చైవమహాబలః ।
సేనానీర్గ్రామణీశ్చత్వన్త్వమ్బుద్ధిస్త్వఙ్క్షమాదమః ॥ 16 ॥
ప్రభవశ్చాప్యయశ్చత్వముపేన్ద్రోమధుసూదనః ।
ఇన్ద్రకర్మామహేన్ద్రస్త్వమ్పద్మనాభోరణాన్తకృత్ ॥ 17 ॥
శరణ్యంశరణం చ త్వామాహుర్దివ్యామహర్షయః ।
సహస్రశృఙ్గోవేదాత్మాశరశీర్షోమహర్షభః ॥ 18 ॥
త్వన్త్రయాణాంహిలోకానామాదికర్తాస్వయమ్ప్రభుః ।
సిద్ధానామపిసాధ్యానామాశ్రయశ్చాసిపూర్వజః ॥ 19 ॥
త్వమ్యజ్ఞస్త్వంవషటకారస్త్వమోఙ్కారఃపరాత్పరః ॥ 20 ॥
ప్రభవన్నిధనంవాతేనోవిదుఃకోభవానితి ।
దృశ్యసేసర్వభూతేషుగోషు చ బ్రాహ్మణేషు చ ॥ 21 ॥
దిక్షుసర్వాసుగగనేపర్వతేషునదీషు చ ।
సహస్రచరణ్శ్రీమాన్ శతశీర్షస్సహస్రదృక్ ॥ 22 ॥
త్వన్ధారయసిభూతానిపృథివీం చ సపర్వతామ్ ।
అన్తేపృథివ్యాఃసలిలేదృశ్యసేత్వమ్మహోరగః ॥ 23 ॥
త్రీన్లోకాన్ధారయన్ రామ దేవగన్ధర్వదానవాన్ ।
అహన్తేహృదయంరామజిహ్వాదేవీసరస్వతీ ॥ 24 ॥
దేవారోమాణిగాత్రేషుబ్రహ్మణానిర్మితాఃప్రభో ।
నిమేషస్తేస్మృతారాత్రిరున్మేషోదివసస్తథా ॥ 25 ॥
సంస్కారాస్త్వభవన్వేదానైతదస్తిత్వయావినా ।
జగత్సర్వంశరీరన్తేస్థైర్యన్తేవసుథాతలమ్ ॥ 26 ॥
అగ్నిఃకోపఃప్రసాదస్తేసోమ్శ్రీవత్సలక్షణః ।
త్వయాలోకాస్త్రయఃక్రాన్తాఃపురాస్వైర్విక్రమైస్త్రిభిః ॥ 27 ॥
మహేన్ధ్రశ్చకృతోరాజాబలిమ్బద్ధ్వాసుదారుణమ్ ।
సీతాలక్ష్మీర్భవాన్ విష్ణుర్దేవఃకృష్ణఃప్రజాపతిః ॥ 28 ॥
వధార్థంరావణస్యేహప్రవిష్టోమానుషీన్తనుమ్ ।
తదిదన్నస్త్వయాకార్యఙ్కృతన్ధర్మభృతాంవర ॥ 29 ॥
నిహతోరావణోరామప్రహృష్టోదివమాక్రమ ।
అమోఘన్దేవవీర్యన్తే న తేమోఘాఃపరాక్రమాః ॥ 30 ॥
అమోఘన్దర్శనంరామామోఘస్తవసంస్తవః ।
అమోఘాస్తేభవిష్యన్తిభక్తిమన్తోనరాభువి ॥ 31 ॥
యేత్వాన్దేవన్ధ్రువమ్భక్తాఃపురాణమ్పురుషోత్తమమ్ ।
ప్రాప్నువన్తిసదాకామనిహలోకేపరత్ర చ ॥ 32 ॥
ఇమమార్షంస్తవన్దివ్యమితిహాసమ్పురాతనమ్ ॥ 33 ॥
ఇత్యార్షే శ్రీమద్రామాయణే వాల్మీకీయ ఆదికావ్యే యుద్ధకాణ్డే వింశత్యధికశతతమస్సర్గః ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha viṃśatyadhikaśatatamassargaḥ |
tatohidurmanārāmśrutvaivaṃvadatāṅgiraḥ |
dadhyaumuhūrtandharmātmābāṣpavyākulalocanaḥ || 1 ||
tatovaiśravaṇorājāyamaścapitṛbhiḥsaha |
sahasrākṣaścadeveśovaruṇaścajaleśvaraḥ || 2 ||
ṣaḍardhanayanśrīmānmahādevovṛṣadhvajaḥ |
kartāsarvasyalokasyabrahmābrahmavidāṃvaraḥ || 3 ||
etesarvesamāgamyavimānaissūryasannibhaiḥ |
āgamyanagarīṃlaṅkāmabhijagmuścarāghavam || 4 ||
tataḥsahastābharaṇānpragṛhyavipulānbhujān |
abruvaṃstridaśaśreṣṭhārāghavamprāñjaliṃsthitam || 5 ||
kartāsarvasyalokasyaśreṣṭhojñānavatāmprabhuḥ |
upekṣasekathaṃsītāmpatantīṃhavyavāhane || 6 ||
kathandevagaṇaśreṣṭhamātmānannāvabuddhyase |
ṛtadhāmāvasuḥpūrvaṃvasūnāṃ ca prajāpatiḥ || 7 ||
trayāṇāmapilokānāmādikartāsvayamprabhuḥ |
rudrāṇāmaṣṭamorudrassādhyānāmapipañcamaḥ || 8 ||
aśvinaucāpikarṇautesūryacandrāmasaudṛśau |
antecādau ca lokānāndṛśyase ca parantapa || 9 ||
upekṣase ca vaidehīmmānuṣaḥprākṛtoyathā |
ityuktolokapālaistaissvāmīlokasyarāghavaḥ || 10 ||
abravīttridaśaśreṣṭhānrāmadharmabhṛtāṃvaraḥ |
ātmānammānuṣammanyerāmandaśarathātmajam || 11 ||
so'haṃyasyayataścāhambhagavavaṃstadbhravītume |
itibruvāṇaṅkākutsthambrahmābrahmavidāṃvaraḥ || 12 ||
abravīcchruṇumevākyaṃsatyaṃsatyaparākrama |
bhavānnārāyaṇodevaḥśrīmāṃścakrāyudhaḥprabhuḥ || 13 ||
ekaśṛṅgovarāhastvambhūtabhavyasapatnajit |
akṣarambrahmasatyaṃ ca madhyecānte ca rāghava || 14 ||
lokānāntvamparodharmoviṣvaksenaścaturbhujaḥ |
śārṅgadhanvāhṛṣīkeśaḥpuruṣaḥpuruṣottamaḥ || 15 ||
ajitaḥkhaṅgadṛgviṣṇuḥkṛṣṇaścaivamahābalaḥ |
senānīrgrāmaṇīścatvantvambuddhistvaṅkṣamādamaḥ || 16 ||
prabhavaścāpyayaścatvamupendromadhusūdanaḥ |
indrakarmāmahendrastvampadmanābhoraṇāntakṛt || 17 ||
śaraṇyaṃśaraṇaṃ ca tvāmāhurdivyāmaharṣayaḥ |
sahasraśṛṅgovedātmāśaraśīrṣomaharṣabhaḥ || 18 ||
tvantrayāṇāṃhilokānāmādikartāsvayamprabhuḥ |
siddhānāmapisādhyānāmāśrayaścāsipūrvajaḥ || 19 ||
tvamyajñastvaṃvaṣaṭakārastvamoṅkāraḥparātparaḥ || 20 ||
prabhavannidhanaṃvātenoviduḥkobhavāniti |
dṛśyasesarvabhūteṣugoṣu ca brāhmaṇeṣu ca || 21 ||
dikṣusarvāsugaganeparvateṣunadīṣu ca |
sahasracaraṇśrīmān śataśīrṣassahasradṛk || 22 ||
tvandhārayasibhūtānipṛthivīṃ ca saparvatām |
antepṛthivyāḥsaliledṛśyasetvammahoragaḥ || 23 ||
trīnlokāndhārayan rāma devagandharvadānavān |
ahantehṛdayaṃrāmajihvādevīsarasvatī || 24 ||
devāromāṇigātreṣubrahmaṇānirmitāḥprabho |
nimeṣastesmṛtārātrirunmeṣodivasastathā || 25 ||
saṃskārāstvabhavanvedānaitadastitvayāvinā |
jagatsarvaṃśarīrantesthairyantevasuthātalam || 26 ||
agniḥkopaḥprasādastesomśrīvatsalakṣaṇaḥ |
tvayālokāstrayaḥkrāntāḥpurāsvairvikramaistribhiḥ || 27 ||
mahendhraścakṛtorājābalimbaddhvāsudāruṇam |
sītālakṣmīrbhavān viṣṇurdevaḥkṛṣṇaḥprajāpatiḥ || 28 ||
vadhārthaṃrāvaṇasyehapraviṣṭomānuṣīntanum |
tadidannastvayākāryaṅkṛtandharmabhṛtāṃvara || 29 ||
nihatorāvaṇorāmaprahṛṣṭodivamākrama |
amoghandevavīryante na temoghāḥparākramāḥ || 30 ||
amoghandarśanaṃrāmāmoghastavasaṃstavaḥ |
amoghāstebhaviṣyantibhaktimantonarābhuvi || 31 ||
yetvāndevandhruvambhaktāḥpurāṇampuruṣottamam |
prāpnuvantisadākāmanihalokeparatra ca || 32 ||
imamārṣaṃstavandivyamitihāsampurātanam || 33 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe viṃśatyadhikaśatatamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ विंशत्यधिकशततमस्सर्गः ।
ततोहिदुर्मनाराम्श्रुत्वैवंवदताङ्गिरः ।
दध्यौमुहूर्तन्धर्मात्माबाष्पव्याकुललोचनः ॥ 1 ॥
ततोवैश्रवणोराजायमश्चपितृभिःसह ।
सहस्राक्षश्चदेवेशोवरुणश्चजलेश्वरः ॥ 2 ॥
षडर्धनयन्श्रीमान्महादेवोवृषध्वजः ।
कर्तासर्वस्यलोकस्यब्रह्माब्रह्मविदांवरः ॥ 3 ॥
एतेसर्वेसमागम्यविमानैस्सूर्यसन्निभैः ।
आगम्यनगरींलङ्कामभिजग्मुश्चराघवम् ॥ 4 ॥
ततःसहस्ताभरणान्प्रगृह्यविपुलान्भुजान् ।
अब्रुवंस्त्रिदशश्रेष्ठाराघवम्प्राञ्जलिंस्थितम् ॥ 5 ॥
कर्तासर्वस्यलोकस्यश्रेष्ठोज्ञानवताम्प्रभुः ।
उपेक्षसेकथंसीताम्पतन्तींहव्यवाहने ॥ 6 ॥
कथन्देवगणश्रेष्ठमात्मानन्नावबुद्ध्यसे ।
ऋतधामावसुःपूर्वंवसूनां च प्रजापतिः ॥ 7 ॥
त्रयाणामपिलोकानामादिकर्तास्वयम्प्रभुः ।
रुद्राणामष्टमोरुद्रस्साध्यानामपिपञ्चमः ॥ 8 ॥
अश्विनौचापिकर्णौतेसूर्यचन्द्रामसौदृशौ ।
अन्तेचादौ च लोकानान्दृश्यसे च परन्तप ॥ 9 ॥
उपेक्षसे च वैदेहीम्मानुषःप्राकृतोयथा ।
इत्युक्तोलोकपालैस्तैस्स्वामीलोकस्यराघवः ॥ 10 ॥
अब्रवीत्त्रिदशश्रेष्ठान्रामधर्मभृतांवरः ।
आत्मानम्मानुषम्मन्येरामन्दशरथात्मजम् ॥ 11 ॥
सोऽहंयस्ययतश्चाहम्भगववंस्तद्भ्रवीतुमे ।
इतिब्रुवाणङ्काकुत्स्थम्ब्रह्माब्रह्मविदांवरः ॥ 12 ॥
अब्रवीच्छ्रुणुमेवाक्यंसत्यंसत्यपराक्रम ।
भवान्नारायणोदेवःश्रीमांश्चक्रायुधःप्रभुः ॥ 13 ॥
एकशृङ्गोवराहस्त्वम्भूतभव्यसपत्नजित् ।
अक्षरम्ब्रह्मसत्यं च मध्येचान्ते च राघव ॥ 14 ॥
लोकानान्त्वम्परोधर्मोविष्वक्सेनश्चतुर्भुजः ।
शार्ङ्गधन्वाहृषीकेशःपुरुषःपुरुषोत्तमः ॥ 15 ॥
अजितःखङ्गदृग्विष्णुःकृष्णश्चैवमहाबलः ।
सेनानीर्ग्रामणीश्चत्वन्त्वम्बुद्धिस्त्वङ्क्षमादमः ॥ 16 ॥
प्रभवश्चाप्ययश्चत्वमुपेन्द्रोमधुसूदनः ।
इन्द्रकर्मामहेन्द्रस्त्वम्पद्मनाभोरणान्तकृत् ॥ 17 ॥
शरण्यंशरणं च त्वामाहुर्दिव्यामहर्षयः ।
सहस्रशृङ्गोवेदात्माशरशीर्षोमहर्षभः ॥ 18 ॥
त्वन्त्रयाणांहिलोकानामादिकर्तास्वयम्प्रभुः ।
सिद्धानामपिसाध्यानामाश्रयश्चासिपूर्वजः ॥ 19 ॥
त्वम्यज्ञस्त्वंवषटकारस्त्वमोङ्कारःपरात्परः ॥ 20 ॥
प्रभवन्निधनंवातेनोविदुःकोभवानिति ।
दृश्यसेसर्वभूतेषुगोषु च ब्राह्मणेषु च ॥ 21 ॥
दिक्षुसर्वासुगगनेपर्वतेषुनदीषु च ।
सहस्रचरण्श्रीमान् शतशीर्षस्सहस्रदृक् ॥ 22 ॥
त्वन्धारयसिभूतानिपृथिवीं च सपर्वताम् ।
अन्तेपृथिव्याःसलिलेदृश्यसेत्वम्महोरगः ॥ 23 ॥
त्रीन्लोकान्धारयन् राम देवगन्धर्वदानवान् ।
अहन्तेहृदयंरामजिह्वादेवीसरस्वती ॥ 24 ॥
देवारोमाणिगात्रेषुब्रह्मणानिर्मिताःप्रभो ।
निमेषस्तेस्मृतारात्रिरुन्मेषोदिवसस्तथा ॥ 25 ॥
संस्कारास्त्वभवन्वेदानैतदस्तित्वयाविना ।
जगत्सर्वंशरीरन्तेस्थैर्यन्तेवसुथातलम् ॥ 26 ॥
अग्निःकोपःप्रसादस्तेसोम्श्रीवत्सलक्षणः ।
त्वयालोकास्त्रयःक्रान्ताःपुरास्वैर्विक्रमैस्त्रिभिः ॥ 27 ॥
महेन्ध्रश्चकृतोराजाबलिम्बद्ध्वासुदारुणम् ।
सीतालक्ष्मीर्भवान् विष्णुर्देवःकृष्णःप्रजापतिः ॥ 28 ॥
वधार्थंरावणस्येहप्रविष्टोमानुषीन्तनुम् ।
तदिदन्नस्त्वयाकार्यङ्कृतन्धर्मभृतांवर ॥ 29 ॥
निहतोरावणोरामप्रहृष्टोदिवमाक्रम ।
अमोघन्देववीर्यन्ते न तेमोघाःपराक्रमाः ॥ 30 ॥
अमोघन्दर्शनंरामामोघस्तवसंस्तवः ।
अमोघास्तेभविष्यन्तिभक्तिमन्तोनराभुवि ॥ 31 ॥
येत्वान्देवन्ध्रुवम्भक्ताःपुराणम्पुरुषोत्तमम् ।
प्राप्नुवन्तिसदाकामनिहलोकेपरत्र च ॥ 32 ॥
इममार्षंस्तवन्दिव्यमितिहासम्पुरातनम् ॥ 33 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे विंशत्यधिकशततमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha viṃśatyadhikaśatatamassargaḥ |
tatohidurmanārāmśrutvaivaṃvadatāṅgiraḥ |
dadhyaumuhūrtandharmātmābāṣpavyākulalocanaḥ || 1 ||
tatovaiśravaṇorājāyamaścapitṛbhiḥsaha |
sahasrākṣaścadeveśovaruṇaścajaleśvaraḥ || 2 ||
ṣaḍardhanayanśrīmānmahādevovṛṣadhvajaḥ |
kartāsarvasyalokasyabrahmābrahmavidāṃvaraḥ || 3 ||
etesarvesamāgamyavimānaissūryasannibhaiḥ |
āgamyanagarīṃlaṅkāmabhijagmuścarāghavam || 4 ||
tataḥsahastābharaṇānpragṛhyavipulānbhujān |
abruvaṃstridaśaśreṣṭhārāghavamprāñjaliṃsthitam || 5 ||
kartāsarvasyalokasyaśreṣṭhojñānavatāmprabhuḥ |
upekṣasekathaṃsītāmpatantīṃhavyavāhane || 6 ||
kathandevagaṇaśreṣṭhamātmānannāvabuddhyase |
ṛtadhāmāvasuḥpūrvaṃvasūnāṃ ca prajāpatiḥ || 7 ||
trayāṇāmapilokānāmādikartāsvayamprabhuḥ |
rudrāṇāmaṣṭamorudrassādhyānāmapipañcamaḥ || 8 ||
aśvinaucāpikarṇautesūryacandrāmasaudṛśau |
antecādau ca lokānāndṛśyase ca parantapa || 9 ||
upekṣase ca vaidehīmmānuṣaḥprākṛtoyathā |
ityuktolokapālaistaissvāmīlokasyarāghavaḥ || 10 ||
abravīttridaśaśreṣṭhānrāmadharmabhṛtāṃvaraḥ |
ātmānammānuṣammanyerāmandaśarathātmajam || 11 ||
so'haṃyasyayataścāhambhagavavaṃstadbhravītume |
itibruvāṇaṅkākutsthambrahmābrahmavidāṃvaraḥ || 12 ||
abravīcchruṇumevākyaṃsatyaṃsatyaparākrama |
bhavānnārāyaṇodevaḥśrīmāṃścakrāyudhaḥprabhuḥ || 13 ||
ekaśṛṅgovarāhastvambhūtabhavyasapatnajit |
akṣarambrahmasatyaṃ ca madhyecānte ca rāghava || 14 ||
lokānāntvamparodharmoviṣvaksenaścaturbhujaḥ |
śārṅgadhanvāhṛṣīkeśaḥpuruṣaḥpuruṣottamaḥ || 15 ||
ajitaḥkhaṅgadṛgviṣṇuḥkṛṣṇaścaivamahābalaḥ |
senānīrgrāmaṇīścatvantvambuddhistvaṅkṣamādamaḥ || 16 ||
prabhavaścāpyayaścatvamupendromadhusūdanaḥ |
indrakarmāmahendrastvampadmanābhoraṇāntakṛt || 17 ||
śaraṇyaṃśaraṇaṃ ca tvāmāhurdivyāmaharṣayaḥ |
sahasraśṛṅgovedātmāśaraśīrṣomaharṣabhaḥ || 18 ||
tvantrayāṇāṃhilokānāmādikartāsvayamprabhuḥ |
siddhānāmapisādhyānāmāśrayaścāsipūrvajaḥ || 19 ||
tvamyajñastvaṃvaṣaṭakārastvamoṅkāraḥparātparaḥ || 20 ||
prabhavannidhanaṃvātenoviduḥkobhavāniti |
dṛśyasesarvabhūteṣugoṣu ca brāhmaṇeṣu ca || 21 ||
dikṣusarvāsugaganeparvateṣunadīṣu ca |
sahasracaraṇśrīmān śataśīrṣassahasradṛk || 22 ||
tvandhārayasibhūtānipṛthivīṃ ca saparvatām |
antepṛthivyāḥsaliledṛśyasetvammahoragaḥ || 23 ||
trīnlokāndhārayan rāma devagandharvadānavān |
ahantehṛdayaṃrāmajihvādevīsarasvatī || 24 ||
devāromāṇigātreṣubrahmaṇānirmitāḥprabho |
nimeṣastesmṛtārātrirunmeṣodivasastathā || 25 ||
saṃskārāstvabhavanvedānaitadastitvayāvinā |
jagatsarvaṃśarīrantesthairyantevasuthātalam || 26 ||
agniḥkopaḥprasādastesomśrīvatsalakṣaṇaḥ |
tvayālokāstrayaḥkrāntāḥpurāsvairvikramaistribhiḥ || 27 ||
mahendhraścakṛtorājābalimbaddhvāsudāruṇam |
sītālakṣmīrbhavān viṣṇurdevaḥkṛṣṇaḥprajāpatiḥ || 28 ||
vadhārthaṃrāvaṇasyehapraviṣṭomānuṣīntanum |
tadidannastvayākāryaṅkṛtandharmabhṛtāṃvara || 29 ||
nihatorāvaṇorāmaprahṛṣṭodivamākrama |
amoghandevavīryante na temoghāḥparākramāḥ || 30 ||
amoghandarśanaṃrāmāmoghastavasaṃstavaḥ |
amoghāstebhaviṣyantibhaktimantonarābhuvi || 31 ||
yetvāndevandhruvambhaktāḥpurāṇampuruṣottamam |
prāpnuvantisadākāmanihalokeparatra ca || 32 ||
imamārṣaṃstavandivyamitihāsampurātanam || 33 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe viṃśatyadhikaśatatamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.