ଧ୍ଯାନମ୍ ।
ତ୍ରିନେତ୍ରଂ ଗଜାସ୍ଯଂ ଚତୁର୍ବାହୁଧାରଂ
ପରଶ୍ଵାଦିଶସ୍ତ୍ରୈର୍ଯୁତଂ ଭାଲଚନ୍ଦ୍ରମ୍ ।
ନରାକାରଦେହଂ ସଦା ଯୋଗଶାନ୍ତଂ
ଗଣେଶଂ ଭଜେ ସର୍ଵଵନ୍ଦ୍ଯଂ ପରେଶମ୍ ॥ 1 ॥
ବିନ୍ଦୁରୂପୋ ଵକ୍ରତୁଣ୍ଡୋ ରକ୍ଷତୁ ମେ ହୃଦି ସ୍ଥିତଃ ।
ଦେହାଂଶ୍ଚତୁର୍ଵିଧାଂସ୍ତତ୍ତ୍ଵାଂସ୍ତତ୍ତ୍ଵାଧାରଃ ସନାତନଃ ॥ 2 ॥
ଦେହମୋହଯୁତଂ ହ୍ଯେକଦନ୍ତଃ ସୋଽହଂ ସ୍ଵରୂପଧୃକ୍ ।
ଦେହିନଂ ମାଂ ଵିଶେଷେଣ ରକ୍ଷତୁ ଭ୍ରମନାଶକଃ ॥ 3 ॥
ମହୋଦରସ୍ତଥା ଦେଵୋ ନାନାବୋଧାନ୍ ପ୍ରତାପଵାନ୍ ।
ସଦା ରକ୍ଷତୁ ମେ ବୋଧାନନ୍ଦସଂସ୍ଥୋ ହ୍ଯହର୍ନିଶମ୍ ॥ 4 ॥
ସାଙ୍ଖ୍ଯାନ୍ ରକ୍ଷତୁ ସାଙ୍ଖ୍ଯେଶୋ ଗଜାନନଃ ସୁସିଦ୍ଧିଦଃ ।
ଅସତ୍ଯେଷୁ ସ୍ଥିତଂ ମାଂ ସ ଲମ୍ବୋଦରଶ୍ଚ ରକ୍ଷତୁ ॥ 5 ॥
ସତ୍ସୁ ସ୍ଥିତଂ ସୁମୋହେନ ଵିକଟୋ ମାଂ ପରାତ୍ପରଃ ।
ରକ୍ଷତୁ ଭକ୍ତଵାତ୍ସଲ୍ଯାତ୍ ସଦୈକାମୃତଧାରକଃ ॥ 6 ॥
ଆନନ୍ଦେଷୁ ସ୍ଥିତଂ ନିତ୍ଯଂ ମାଂ ରକ୍ଷତୁ ସମାତ୍ମକଃ ।
ଵିଘ୍ନରାଜୋ ମହାଵିଘ୍ନୈର୍ନାନାଖେଲକରଃ ପ୍ରଭୁଃ ॥ 7 ॥
ଅଵ୍ଯକ୍ତେଷୁ ସ୍ଥିତଂ ନିତ୍ଯଂ ଧୂମ୍ରଵର୍ଣଃ ସ୍ଵରୂପଧୃକ୍ ।
ମାଂ ରକ୍ଷତୁ ସୁଖାକାରଃ ସହଜଃ ସର୍ଵପୂଜିତଃ ॥ 8 ॥
ସ୍ଵସଂଵେଦ୍ଯେଷୁ ସଂସ୍ଥଂ ମାଂ ଗଣେଶଃ ସ୍ଵସ୍ଵରୂପଧୃକ୍ ।
ରକ୍ଷତୁ ଯୋଗଭାଵେନ ସଂସ୍ଥିତୋ ଭଵନାଯକଃ ॥ 9 ॥
ଅଯୋଗେଷୁ ସ୍ଥିତଂ ନିତ୍ଯଂ ମାଂ ରକ୍ଷତୁ ଗଣେଶ୍ଵରଃ ।
ନିଵୃତ୍ତିରୂପଧୃକ୍ ସାକ୍ଷାଦସମାଧିସୁଖେ ରତଃ ॥ 10 ॥
ଯୋଗଶାନ୍ତିଧରୋ ମାଂ ତୁ ରକ୍ଷତୁ ଯୋଗସଂସ୍ଥିତମ୍ ।
ଗଣାଧୀଶଃ ପ୍ରସନ୍ନାତ୍ମା ସିଦ୍ଧିବୁଦ୍ଧିସମନ୍ଵିତଃ ॥ 11 ॥
ପୁରୋ ମାଂ ଗଜକର୍ଣଶ୍ଚ ରକ୍ଷତୁ ଵିଘ୍ନହାରକଃ ।
ଵାହ୍ନ୍ଯାଂ ଯାମ୍ଯାଂ ଚ ନୈରୃତ୍ଯାଂ ଚିନ୍ତାମଣିର୍ଵରପ୍ରଦଃ ॥ 12 ॥
ରକ୍ଷତୁ ପଶ୍ଚିମେ ଢୁଣ୍ଢିର୍ହେରମ୍ବୋ ଵାଯୁଦିକ୍ ସ୍ଥିତମ୍ ।
ଵିନାଯକଶ୍ଚୋତ୍ତରେ ତୁ ପ୍ରମୋଦଶ୍ଚେଶଦିକ୍ ସ୍ଥିତମ୍ ॥ 13 ॥
ଊର୍ଧ୍ଵଂ ସିଦ୍ଧିପତିଃ ପାତୁ ବୁଦ୍ଧୀଶୋଽଧଃ ସ୍ଥିତଂ ସଦା ।
ସର୍ଵାଙ୍ଗେଷୁ ମଯୂରେଶଃ ପାତୁ ମାଂ ଭକ୍ତିଲାଲସଃ ॥ 14 ॥
ଯତ୍ର ତତ୍ର ସ୍ଥିତଂ ମାଂ ତୁ ସଦା ରକ୍ଷତୁ ଯୋଗପଃ ।
ପୁରଶୁପାଶସଂଯୁକ୍ତୋ ଵରଦାଭଯଧାରକଃ ॥ 15 ॥
ଇଦଂ ଗଣପତେଃ ପ୍ରୋକ୍ତଂ ଵଜ୍ରପଞ୍ଜରକଂ ପରମ୍ ।
ଧାରଯସ୍ଵ ମହାଦେଵ ଵିଜଯୀ ତ୍ଵଂ ଭଵିଷ୍ଯସି ॥ 16 ॥
ଯ ଇଦଂ ପଞ୍ଜରଂ ଧୃତ୍ଵା ଯତ୍ର କୁତ୍ର ସ୍ଥିତୋ ଭଵେତ୍ ।
ନ ତସ୍ଯ ଜାଯତେ କ୍ଵାପି ଭଯଂ ନାନାସ୍ଵଭାଵଜମ୍ ॥ 17 ॥
ଯଃ ପଠେତ୍ ପଞ୍ଜରଂ ନିତ୍ଯଂ ସ ଈପ୍ସିତମଵାପ୍ନୁଯାତ୍ ।
ଵଜ୍ରସାରତନୁର୍ଭୂତ୍ଵା ଚରେତ୍ସର୍ଵତ୍ର ମାନଵଃ ॥ 18 ॥
ତ୍ରିକାଲଂ ଯଃ ପଠେନ୍ନିତ୍ଯଂ ସ ଗଣେଶ ଇଵାପରଃ ।
ନିର୍ଵିଘ୍ନଃ ସର୍ଵକାର୍ଯେଷୁ ବ୍ରହ୍ମଭୂତୋ ଭଵେନ୍ନରଃ ॥ 19 ॥
ଯଃ ଶୃଣୋତି ଗଣେଶସ୍ଯ ପଞ୍ଜରଂ ଵଜ୍ରସଞ୍ଜ୍ଞକମ୍ ।
ଆରୋଗ୍ଯାଦିସମାଯୁକ୍ତୋ ଭଵତେ ଗଣପପ୍ରିଯଃ ॥ 20 ॥
ଧନଂ ଧାନ୍ଯଂ ପଶୂନ୍ ଵିଦ୍ଯାମାଯୁଷ୍ଯଂ ପୁତ୍ରପୌତ୍ରକମ୍ ।
ସର୍ଵସମ୍ପତ୍ସମାଯୁକ୍ତମୈଶ୍ଵର୍ଯଂ ପଠନାଲ୍ଲଭେତ୍ ॥ 21 ॥
ନ ଭଯଂ ତସ୍ଯ ଵଜ୍ରାତ୍ତୁ ଚକ୍ରାଚ୍ଛୂଲାଦ୍ଭଵେତ୍ କଦା ।
ଶଙ୍କରାଦେର୍ମହାଦେଵ ପଠନାଦସ୍ଯ ନିତ୍ଯଶଃ ॥ 22 ॥
ଯଂ ଯଂ ଚିନ୍ତଯତେ ମର୍ତ୍ଯସ୍ତଂ ତଂ ପ୍ରାପ୍ନୋତି ଶାଶ୍ଵତମ୍ ।
ପଠନାଦସ୍ଯ ଵିଘ୍ନେଶ ପଞ୍ଜରସ୍ଯ ନିରନ୍ତରମ୍ ॥ 23 ॥
ଲକ୍ଷାଵୃତ୍ତିଭିରେଵଂ ସ ସିଦ୍ଧପଞ୍ଜରକୋ ଭଵେତ୍ ।
ସ୍ତମ୍ଭଯେଦପି ସୂର୍ଯଂ ତୁ ବ୍ରହ୍ମାଣ୍ଡଂ ଵଶମାନଯେତ୍ ॥ 24 ॥
ଏଵମୁକ୍ତ୍ଵା ଗଣେଶାନୋଽନ୍ତର୍ଦଧେ ମୁନିସତ୍ତମ ।
ଶିଵୋ ଦେଵାଦିଭିର୍ଯୁକ୍ତୋ ହର୍ଷିତଃ ସମ୍ବଭୂଵ ହ ॥ 25 ॥
ଇତି ଶ୍ରୀମନ୍ମୁଦ୍ଗଲେ ମହାପୁରାଣେ ଧୂମ୍ରଵର୍ଣଚରିତେ ଵଜ୍ରପଞ୍ଜରକଥନଂ ନାମ ତ୍ରଯୋଵିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ।
Roman (IAST) Transliteration
dhyānam |
trinetraṃ gajāsyaṃ caturbāhudhāraṃ
paraśvādiśastrairyutaṃ bhālacandram |
narākāradehaṃ sadā yogaśāntaṃ
gaṇeśaṃ bhaje sarvavandyaṃ pareśam || 1 ||
bindurūpo vakratuṇḍo rakṣatu me hṛdi sthitaḥ |
dehāṃścaturvidhāṃstattvāṃstattvādhāraḥ sanātanaḥ || 2 ||
dehamohayutaṃ hyekadantaḥ so'haṃ svarūpadhṛk |
dehinaṃ māṃ viśeṣeṇa rakṣatu bhramanāśakaḥ || 3 ||
mahodarastathā devo nānābodhān pratāpavān |
sadā rakṣatu me bodhānandasaṃstho hyaharniśam || 4 ||
sāṅkhyān rakṣatu sāṅkhyeśo gajānanaḥ susiddhidaḥ |
asatyeṣu sthitaṃ māṃ sa lambodaraśca rakṣatu || 5 ||
satsu sthitaṃ sumohena vikaṭo māṃ parātparaḥ |
rakṣatu bhaktavātsalyāt sadaikāmṛtadhārakaḥ || 6 ||
ānandeṣu sthitaṃ nityaṃ māṃ rakṣatu samātmakaḥ |
vighnarājo mahāvighnairnānākhelakaraḥ prabhuḥ || 7 ||
avyakteṣu sthitaṃ nityaṃ dhūmravarṇaḥ svarūpadhṛk |
māṃ rakṣatu sukhākāraḥ sahajaḥ sarvapūjitaḥ || 8 ||
svasaṃvedyeṣu saṃsthaṃ māṃ gaṇeśaḥ svasvarūpadhṛk |
rakṣatu yogabhāvena saṃsthito bhavanāyakaḥ || 9 ||
ayogeṣu sthitaṃ nityaṃ māṃ rakṣatu gaṇeśvaraḥ |
nivṛttirūpadhṛk sākṣādasamādhisukhe rataḥ || 10 ||
yogaśāntidharo māṃ tu rakṣatu yogasaṃsthitam |
gaṇādhīśaḥ prasannātmā siddhibuddhisamanvitaḥ || 11 ||
puro māṃ gajakarṇaśca rakṣatu vighnahārakaḥ |
vāhnyāṃ yāmyāṃ ca nairṛtyāṃ cintāmaṇirvarapradaḥ || 12 ||
rakṣatu paścime ḍhuṇḍhirherambo vāyudik sthitam |
vināyakaścottare tu pramodaśceśadik sthitam || 13 ||
ūrdhvaṃ siddhipatiḥ pātu buddhīśo'dhaḥ sthitaṃ sadā |
sarvāṅgeṣu mayūreśaḥ pātu māṃ bhaktilālasaḥ || 14 ||
yatra tatra sthitaṃ māṃ tu sadā rakṣatu yogapaḥ |
puraśupāśasaṃyukto varadābhayadhārakaḥ || 15 ||
idaṃ gaṇapateḥ proktaṃ vajrapañjarakaṃ param |
dhārayasva mahādeva vijayī tvaṃ bhaviṣyasi || 16 ||
ya idaṃ pañjaraṃ dhṛtvā yatra kutra sthito bhavet |
na tasya jāyate kvāpi bhayaṃ nānāsvabhāvajam || 17 ||
yaḥ paṭhet pañjaraṃ nityaṃ sa īpsitamavāpnuyāt |
vajrasāratanurbhūtvā caretsarvatra mānavaḥ || 18 ||
trikālaṃ yaḥ paṭhennityaṃ sa gaṇeśa ivāparaḥ |
nirvighnaḥ sarvakāryeṣu brahmabhūto bhavennaraḥ || 19 ||
yaḥ śṛṇoti gaṇeśasya pañjaraṃ vajrasañjñakam |
ārogyādisamāyukto bhavate gaṇapapriyaḥ || 20 ||
dhanaṃ dhānyaṃ paśūn vidyāmāyuṣyaṃ putrapautrakam |
sarvasampatsamāyuktamaiśvaryaṃ paṭhanāllabhet || 21 ||
na bhayaṃ tasya vajrāttu cakrācchūlādbhavet kadā |
śaṅkarādermahādeva paṭhanādasya nityaśaḥ || 22 ||
yaṃ yaṃ cintayate martyastaṃ taṃ prāpnoti śāśvatam |
paṭhanādasya vighneśa pañjarasya nirantaram || 23 ||
lakṣāvṛttibhirevaṃ sa siddhapañjarako bhavet |
stambhayedapi sūryaṃ tu brahmāṇḍaṃ vaśamānayet || 24 ||
evamuktvā gaṇeśāno'ntardadhe munisattama |
śivo devādibhiryukto harṣitaḥ sambabhūva ha || 25 ||
iti śrīmanmudgale mahāpurāṇe dhūmravarṇacarite vajrapañjarakathanaṃ nāma trayoviṃśo'dhyāyaḥ |
Sanskrit — Devanagari (original)
ध्यानम् ।
त्रिनेत्रं गजास्यं चतुर्बाहुधारं
परश्वादिशस्त्रैर्युतं भालचन्द्रम् ।
नराकारदेहं सदा योगशान्तं
गणेशं भजे सर्ववन्द्यं परेशम् ॥ 1 ॥
बिन्दुरूपो वक्रतुण्डो रक्षतु मे हृदि स्थितः ।
देहांश्चतुर्विधांस्तत्त्वांस्तत्त्वाधारः सनातनः ॥ 2 ॥
देहमोहयुतं ह्येकदन्तः सोऽहं स्वरूपधृक् ।
देहिनं मां विशेषेण रक्षतु भ्रमनाशकः ॥ 3 ॥
महोदरस्तथा देवो नानाबोधान् प्रतापवान् ।
सदा रक्षतु मे बोधानन्दसंस्थो ह्यहर्निशम् ॥ 4 ॥
साङ्ख्यान् रक्षतु साङ्ख्येशो गजाननः सुसिद्धिदः ।
असत्येषु स्थितं मां स लम्बोदरश्च रक्षतु ॥ 5 ॥
सत्सु स्थितं सुमोहेन विकटो मां परात्परः ।
रक्षतु भक्तवात्सल्यात् सदैकामृतधारकः ॥ 6 ॥
आनन्देषु स्थितं नित्यं मां रक्षतु समात्मकः ।
विघ्नराजो महाविघ्नैर्नानाखेलकरः प्रभुः ॥ 7 ॥
अव्यक्तेषु स्थितं नित्यं धूम्रवर्णः स्वरूपधृक् ।
मां रक्षतु सुखाकारः सहजः सर्वपूजितः ॥ 8 ॥
स्वसंवेद्येषु संस्थं मां गणेशः स्वस्वरूपधृक् ।
रक्षतु योगभावेन संस्थितो भवनायकः ॥ 9 ॥
अयोगेषु स्थितं नित्यं मां रक्षतु गणेश्वरः ।
निवृत्तिरूपधृक् साक्षादसमाधिसुखे रतः ॥ 10 ॥
योगशान्तिधरो मां तु रक्षतु योगसंस्थितम् ।
गणाधीशः प्रसन्नात्मा सिद्धिबुद्धिसमन्वितः ॥ 11 ॥
पुरो मां गजकर्णश्च रक्षतु विघ्नहारकः ।
वाह्न्यां याम्यां च नैरृत्यां चिन्तामणिर्वरप्रदः ॥ 12 ॥
रक्षतु पश्चिमे ढुण्ढिर्हेरम्बो वायुदिक् स्थितम् ।
विनायकश्चोत्तरे तु प्रमोदश्चेशदिक् स्थितम् ॥ 13 ॥
ऊर्ध्वं सिद्धिपतिः पातु बुद्धीशोऽधः स्थितं सदा ।
सर्वाङ्गेषु मयूरेशः पातु मां भक्तिलालसः ॥ 14 ॥
यत्र तत्र स्थितं मां तु सदा रक्षतु योगपः ।
पुरशुपाशसंयुक्तो वरदाभयधारकः ॥ 15 ॥
इदं गणपतेः प्रोक्तं वज्रपञ्जरकं परम् ।
धारयस्व महादेव विजयी त्वं भविष्यसि ॥ 16 ॥
य इदं पञ्जरं धृत्वा यत्र कुत्र स्थितो भवेत् ।
न तस्य जायते क्वापि भयं नानास्वभावजम् ॥ 17 ॥
यः पठेत् पञ्जरं नित्यं स ईप्सितमवाप्नुयात् ।
वज्रसारतनुर्भूत्वा चरेत्सर्वत्र मानवः ॥ 18 ॥
त्रिकालं यः पठेन्नित्यं स गणेश इवापरः ।
निर्विघ्नः सर्वकार्येषु ब्रह्मभूतो भवेन्नरः ॥ 19 ॥
यः शृणोति गणेशस्य पञ्जरं वज्रसञ्ज्ञकम् ।
आरोग्यादिसमायुक्तो भवते गणपप्रियः ॥ 20 ॥
धनं धान्यं पशून् विद्यामायुष्यं पुत्रपौत्रकम् ।
सर्वसम्पत्समायुक्तमैश्वर्यं पठनाल्लभेत् ॥ 21 ॥
न भयं तस्य वज्रात्तु चक्राच्छूलाद्भवेत् कदा ।
शङ्करादेर्महादेव पठनादस्य नित्यशः ॥ 22 ॥
यं यं चिन्तयते मर्त्यस्तं तं प्राप्नोति शाश्वतम् ।
पठनादस्य विघ्नेश पञ्जरस्य निरन्तरम् ॥ 23 ॥
लक्षावृत्तिभिरेवं स सिद्धपञ्जरको भवेत् ।
स्तम्भयेदपि सूर्यं तु ब्रह्माण्डं वशमानयेत् ॥ 24 ॥
एवमुक्त्वा गणेशानोऽन्तर्दधे मुनिसत्तम ।
शिवो देवादिभिर्युक्तो हर्षितः सम्बभूव ह ॥ 25 ॥
इति श्रीमन्मुद्गले महापुराणे धूम्रवर्णचरिते वज्रपञ्जरकथनं नाम त्रयोविंशोऽध्यायः ।
dhyānam |
trinetraṃ gajāsyaṃ caturbāhudhāraṃ
paraśvādiśastrairyutaṃ bhālacandram |
narākāradehaṃ sadā yogaśāntaṃ
gaṇeśaṃ bhaje sarvavandyaṃ pareśam || 1 ||
bindurūpo vakratuṇḍo rakṣatu me hṛdi sthitaḥ |
dehāṃścaturvidhāṃstattvāṃstattvādhāraḥ sanātanaḥ || 2 ||
dehamohayutaṃ hyekadantaḥ so'haṃ svarūpadhṛk |
dehinaṃ māṃ viśeṣeṇa rakṣatu bhramanāśakaḥ || 3 ||
mahodarastathā devo nānābodhān pratāpavān |
sadā rakṣatu me bodhānandasaṃstho hyaharniśam || 4 ||
sāṅkhyān rakṣatu sāṅkhyeśo gajānanaḥ susiddhidaḥ |
asatyeṣu sthitaṃ māṃ sa lambodaraśca rakṣatu || 5 ||
satsu sthitaṃ sumohena vikaṭo māṃ parātparaḥ |
rakṣatu bhaktavātsalyāt sadaikāmṛtadhārakaḥ || 6 ||
ānandeṣu sthitaṃ nityaṃ māṃ rakṣatu samātmakaḥ |
vighnarājo mahāvighnairnānākhelakaraḥ prabhuḥ || 7 ||
avyakteṣu sthitaṃ nityaṃ dhūmravarṇaḥ svarūpadhṛk |
māṃ rakṣatu sukhākāraḥ sahajaḥ sarvapūjitaḥ || 8 ||
svasaṃvedyeṣu saṃsthaṃ māṃ gaṇeśaḥ svasvarūpadhṛk |
rakṣatu yogabhāvena saṃsthito bhavanāyakaḥ || 9 ||
ayogeṣu sthitaṃ nityaṃ māṃ rakṣatu gaṇeśvaraḥ |
nivṛttirūpadhṛk sākṣādasamādhisukhe rataḥ || 10 ||
yogaśāntidharo māṃ tu rakṣatu yogasaṃsthitam |
gaṇādhīśaḥ prasannātmā siddhibuddhisamanvitaḥ || 11 ||
puro māṃ gajakarṇaśca rakṣatu vighnahārakaḥ |
vāhnyāṃ yāmyāṃ ca nairṛtyāṃ cintāmaṇirvarapradaḥ || 12 ||
rakṣatu paścime ḍhuṇḍhirherambo vāyudik sthitam |
vināyakaścottare tu pramodaśceśadik sthitam || 13 ||
ūrdhvaṃ siddhipatiḥ pātu buddhīśo'dhaḥ sthitaṃ sadā |
sarvāṅgeṣu mayūreśaḥ pātu māṃ bhaktilālasaḥ || 14 ||
yatra tatra sthitaṃ māṃ tu sadā rakṣatu yogapaḥ |
puraśupāśasaṃyukto varadābhayadhārakaḥ || 15 ||
idaṃ gaṇapateḥ proktaṃ vajrapañjarakaṃ param |
dhārayasva mahādeva vijayī tvaṃ bhaviṣyasi || 16 ||
ya idaṃ pañjaraṃ dhṛtvā yatra kutra sthito bhavet |
na tasya jāyate kvāpi bhayaṃ nānāsvabhāvajam || 17 ||
yaḥ paṭhet pañjaraṃ nityaṃ sa īpsitamavāpnuyāt |
vajrasāratanurbhūtvā caretsarvatra mānavaḥ || 18 ||
trikālaṃ yaḥ paṭhennityaṃ sa gaṇeśa ivāparaḥ |
nirvighnaḥ sarvakāryeṣu brahmabhūto bhavennaraḥ || 19 ||
yaḥ śṛṇoti gaṇeśasya pañjaraṃ vajrasañjñakam |
ārogyādisamāyukto bhavate gaṇapapriyaḥ || 20 ||
dhanaṃ dhānyaṃ paśūn vidyāmāyuṣyaṃ putrapautrakam |
sarvasampatsamāyuktamaiśvaryaṃ paṭhanāllabhet || 21 ||
na bhayaṃ tasya vajrāttu cakrācchūlādbhavet kadā |
śaṅkarādermahādeva paṭhanādasya nityaśaḥ || 22 ||
yaṃ yaṃ cintayate martyastaṃ taṃ prāpnoti śāśvatam |
paṭhanādasya vighneśa pañjarasya nirantaram || 23 ||
lakṣāvṛttibhirevaṃ sa siddhapañjarako bhavet |
stambhayedapi sūryaṃ tu brahmāṇḍaṃ vaśamānayet || 24 ||
evamuktvā gaṇeśāno'ntardadhe munisattama |
śivo devādibhiryukto harṣitaḥ sambabhūva ha || 25 ||
iti śrīmanmudgale mahāpurāṇe dhūmravarṇacarite vajrapañjarakathanaṃ nāma trayoviṃśo'dhyāyaḥ |
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.