श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ एकोनपञ्चाशस्सर्गः ।
अथाङ्गदस्तदा सर्वान्वानरानिदमब्रवीत् ।
परिश्रान्तो महाप्राज्ञस्समाश्वास्य शनैर्वचः ॥ 1 ॥
वनानि गिरयो नद्यो दुर्गाणि गहनानि च ।
दर्यो गिरिगुहाश्चैव विचितानि समन्ततः ॥ 2 ॥
तत्र तत्र सहास्माभिर्जानकी न च दृश्यते ।
तद्वा रक्षो हृता येन सीता सुरसुतोपमा ॥ 3 ॥
कालश्च नो महान्यातस्सुग्रीवश्चोग्रशासनः ।
तस्माद्भवन्तस्सहिता विचिन्वन्तु समन्ततः ॥ 4 ॥
विहाय तन्द्रीं शोकं च निद्रां चैव समुत्थिताम् ।
विचिनुध्वं यथा सीतां पश्यामो जनकात्मजाम् ॥ 5 ॥
अनिर्वेदं च दाक्ष्यं च मनसश्चापराजयः ।
कार्यसिद्धिकराण्याहुस्तस्मादेतद्ब्रवीम्यहम् ॥ 6 ॥
अद्यापि तद्वनं दुर्गं विचिन्वन्तु वनौकसः ।
खेदं त्यक्त्वा पुनस्सर्वैर्वनमेतद्विचीयताम् ॥ 7 ॥
अवश्यं क्रियमाणस्य दृश्यते कर्मणः फलम् ।
अलं निर्वेदमागम्य न हि नो मीलनं क्षमम् ॥ 8 ॥
सुग्रीवः कोपनो राजा तीक्ष्णदण्डश्च वानरः ।
भेतव्यं तस्य सततं रामस्य च महात्मनः ॥ 9 ॥
हितार्थमेतदुक्तं वः क्रियतां यदि रोचते ।
उच्यतां वा क्षमं यन्नस्सर्वेषामेव वानराः ॥ 10 ॥
अङ्गदस्य वचश्श्रुत्वा वचनं गन्धमादनः ।
उवाचाव्यक्तया वाचा पिपासाश्रमखिन्नया ॥ 11 ॥
सदृशं खलु वो वाक्यमङ्गदो यदुवाच ह ।
हितं चैवानुकूलं च क्रियतामस्य भाषितम् ॥ 12 ॥
पुनर्मार्गामहै शैलान्कन्दरांश्च दरीस्तथा ।
काननानि च शून्यानि गिरिप्रस्रवणानि च ॥ 13 ॥
यथोद्दिष्टानि सर्वाणि सुग्रीवेण महात्मना ।
विचिन्वन्तु वनं सर्वे गिरिदुर्गाणि सर्वशः ॥ 14 ॥
ततस्समुत्थाय पुनर्वानरास्ते महाबलाः ।
विन्ध्यकाननसङ्कीर्णां विचेरुर्दक्षिणां दिशम् ॥ 15 ॥
ते शारदाभ्रप्रतिमं श्रीमद्रजतपर्वतम् ।
शृङ्गवन्तं दरीमन्तमधिरुह्य च वानराः ॥ 16 ॥
तत्र लोध्रवनं रम्यं सप्तपर्णवनानि च ।
व्यचिन्वंस्ते हरिवरास्सीता दर्शनकाङ्क्षिणः ॥ 17 ॥
तस्याग्रमधिरूढास्ते श्रान्ता विपुलविक्रमाः ।
न पश्यन्ति स्म वैदेहीं रामस्य महिषीं प्रियाम् ॥ 18 ॥
ते तु दृष्टिगतं कृत्वा तं शैलं बहुकन्दरम् ।
अवारोहन्त हरयो वीक्षमाणास्समन्ततः ॥ 19 ॥
अवरुह्य ततो भूमिं श्रान्ता विगतचेतसः ।
स्थित्वा मुहूर्तं तत्राथ वृक्षमूलमुपाश्रिताः ॥ 20 ॥
ते मुहूर्तं समाश्वस्ताः किञ्चिद्भग्नपरिश्रमाः ।
पुनरेवोद्यताः कृत्स्नां मार्गितुं दक्षिणां दिशम् ॥ 21 ॥
हनुमत्प्रमुखास्ते तु प्रस्थिताः प्लवगर्षभाः ।
विन्ध्यमेवादितस्तावद्विचेरुस्ते समन्ततः ॥ 22 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे एकोनपञ्चाशस्सर्गः ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ekonapañcāśassargaḥ |
athāṅgadastadā sarvānvānarānidamabravīt |
pariśrānto mahāprājñassamāśvāsya śanairvacaḥ || 1 ||
vanāni girayo nadyo durgāṇi gahanāni ca |
daryo giriguhāścaiva vicitāni samantataḥ || 2 ||
tatra tatra sahāsmābhirjānakī na ca dṛśyate |
tadvā rakṣo hṛtā yena sītā surasutopamā || 3 ||
kālaśca no mahānyātassugrīvaścograśāsanaḥ |
tasmādbhavantassahitā vicinvantu samantataḥ || 4 ||
vihāya tandrīṃ śokaṃ ca nidrāṃ caiva samutthitām |
vicinudhvaṃ yathā sītāṃ paśyāmo janakātmajām || 5 ||
anirvedaṃ ca dākṣyaṃ ca manasaścāparājayaḥ |
kāryasiddhikarāṇyāhustasmādetadbravīmyaham || 6 ||
adyāpi tadvanaṃ durgaṃ vicinvantu vanaukasaḥ |
khedaṃ tyaktvā punassarvairvanametadvicīyatām || 7 ||
avaśyaṃ kriyamāṇasya dṛśyate karmaṇaḥ phalam |
alaṃ nirvedamāgamya na hi no mīlanaṃ kṣamam || 8 ||
sugrīvaḥ kopano rājā tīkṣṇadaṇḍaśca vānaraḥ |
bhetavyaṃ tasya satataṃ rāmasya ca mahātmanaḥ || 9 ||
hitārthametaduktaṃ vaḥ kriyatāṃ yadi rocate |
ucyatāṃ vā kṣamaṃ yannassarveṣāmeva vānarāḥ || 10 ||
aṅgadasya vacaśśrutvā vacanaṃ gandhamādanaḥ |
uvācāvyaktayā vācā pipāsāśramakhinnayā || 11 ||
sadṛśaṃ khalu vo vākyamaṅgado yaduvāca ha |
hitaṃ caivānukūlaṃ ca kriyatāmasya bhāṣitam || 12 ||
punarmārgāmahai śailānkandarāṃśca darīstathā |
kānanāni ca śūnyāni giriprasravaṇāni ca || 13 ||
yathoddiṣṭāni sarvāṇi sugrīveṇa mahātmanā |
vicinvantu vanaṃ sarve giridurgāṇi sarvaśaḥ || 14 ||
tatassamutthāya punarvānarāste mahābalāḥ |
vindhyakānanasaṅkīrṇāṃ vicerurdakṣiṇāṃ diśam || 15 ||
te śāradābhrapratimaṃ śrīmadrajataparvatam |
śṛṅgavantaṃ darīmantamadhiruhya ca vānarāḥ || 16 ||
tatra lodhravanaṃ ramyaṃ saptaparṇavanāni ca |
vyacinvaṃste harivarāssītā darśanakāṅkṣiṇaḥ || 17 ||
tasyāgramadhirūḍhāste śrāntā vipulavikramāḥ |
na paśyanti sma vaidehīṃ rāmasya mahiṣīṃ priyām || 18 ||
te tu dṛṣṭigataṃ kṛtvā taṃ śailaṃ bahukandaram |
avārohanta harayo vīkṣamāṇāssamantataḥ || 19 ||
avaruhya tato bhūmiṃ śrāntā vigatacetasaḥ |
sthitvā muhūrtaṃ tatrātha vṛkṣamūlamupāśritāḥ || 20 ||
te muhūrtaṃ samāśvastāḥ kiñcidbhagnapariśramāḥ |
punarevodyatāḥ kṛtsnāṃ mārgituṃ dakṣiṇāṃ diśam || 21 ||
hanumatpramukhāste tu prasthitāḥ plavagarṣabhāḥ |
vindhyamevāditastāvadviceruste samantataḥ || 22 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ekonapañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ एकोनपञ्चाशस्सर्गः ।
अथाङ्गदस्तदा सर्वान्वानरानिदमब्रवीत् ।
परिश्रान्तो महाप्राज्ञस्समाश्वास्य शनैर्वचः ॥ 1 ॥
वनानि गिरयो नद्यो दुर्गाणि गहनानि च ।
दर्यो गिरिगुहाश्चैव विचितानि समन्ततः ॥ 2 ॥
तत्र तत्र सहास्माभिर्जानकी न च दृश्यते ।
तद्वा रक्षो हृता येन सीता सुरसुतोपमा ॥ 3 ॥
कालश्च नो महान्यातस्सुग्रीवश्चोग्रशासनः ।
तस्माद्भवन्तस्सहिता विचिन्वन्तु समन्ततः ॥ 4 ॥
विहाय तन्द्रीं शोकं च निद्रां चैव समुत्थिताम् ।
विचिनुध्वं यथा सीतां पश्यामो जनकात्मजाम् ॥ 5 ॥
अनिर्वेदं च दाक्ष्यं च मनसश्चापराजयः ।
कार्यसिद्धिकराण्याहुस्तस्मादेतद्ब्रवीम्यहम् ॥ 6 ॥
अद्यापि तद्वनं दुर्गं विचिन्वन्तु वनौकसः ।
खेदं त्यक्त्वा पुनस्सर्वैर्वनमेतद्विचीयताम् ॥ 7 ॥
अवश्यं क्रियमाणस्य दृश्यते कर्मणः फलम् ।
अलं निर्वेदमागम्य न हि नो मीलनं क्षमम् ॥ 8 ॥
सुग्रीवः कोपनो राजा तीक्ष्णदण्डश्च वानरः ।
भेतव्यं तस्य सततं रामस्य च महात्मनः ॥ 9 ॥
हितार्थमेतदुक्तं वः क्रियतां यदि रोचते ।
उच्यतां वा क्षमं यन्नस्सर्वेषामेव वानराः ॥ 10 ॥
अङ्गदस्य वचश्श्रुत्वा वचनं गन्धमादनः ।
उवाचाव्यक्तया वाचा पिपासाश्रमखिन्नया ॥ 11 ॥
सदृशं खलु वो वाक्यमङ्गदो यदुवाच ह ।
हितं चैवानुकूलं च क्रियतामस्य भाषितम् ॥ 12 ॥
पुनर्मार्गामहै शैलान्कन्दरांश्च दरीस्तथा ।
काननानि च शून्यानि गिरिप्रस्रवणानि च ॥ 13 ॥
यथोद्दिष्टानि सर्वाणि सुग्रीवेण महात्मना ।
विचिन्वन्तु वनं सर्वे गिरिदुर्गाणि सर्वशः ॥ 14 ॥
ततस्समुत्थाय पुनर्वानरास्ते महाबलाः ।
विन्ध्यकाननसङ्कीर्णां विचेरुर्दक्षिणां दिशम् ॥ 15 ॥
ते शारदाभ्रप्रतिमं श्रीमद्रजतपर्वतम् ।
शृङ्गवन्तं दरीमन्तमधिरुह्य च वानराः ॥ 16 ॥
तत्र लोध्रवनं रम्यं सप्तपर्णवनानि च ।
व्यचिन्वंस्ते हरिवरास्सीता दर्शनकाङ्क्षिणः ॥ 17 ॥
तस्याग्रमधिरूढास्ते श्रान्ता विपुलविक्रमाः ।
न पश्यन्ति स्म वैदेहीं रामस्य महिषीं प्रियाम् ॥ 18 ॥
ते तु दृष्टिगतं कृत्वा तं शैलं बहुकन्दरम् ।
अवारोहन्त हरयो वीक्षमाणास्समन्ततः ॥ 19 ॥
अवरुह्य ततो भूमिं श्रान्ता विगतचेतसः ।
स्थित्वा मुहूर्तं तत्राथ वृक्षमूलमुपाश्रिताः ॥ 20 ॥
ते मुहूर्तं समाश्वस्ताः किञ्चिद्भग्नपरिश्रमाः ।
पुनरेवोद्यताः कृत्स्नां मार्गितुं दक्षिणां दिशम् ॥ 21 ॥
हनुमत्प्रमुखास्ते तु प्रस्थिताः प्लवगर्षभाः ।
विन्ध्यमेवादितस्तावद्विचेरुस्ते समन्ततः ॥ 22 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे एकोनपञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ekonapañcāśassargaḥ |
athāṅgadastadā sarvānvānarānidamabravīt |
pariśrānto mahāprājñassamāśvāsya śanairvacaḥ || 1 ||
vanāni girayo nadyo durgāṇi gahanāni ca |
daryo giriguhāścaiva vicitāni samantataḥ || 2 ||
tatra tatra sahāsmābhirjānakī na ca dṛśyate |
tadvā rakṣo hṛtā yena sītā surasutopamā || 3 ||
kālaśca no mahānyātassugrīvaścograśāsanaḥ |
tasmādbhavantassahitā vicinvantu samantataḥ || 4 ||
vihāya tandrīṃ śokaṃ ca nidrāṃ caiva samutthitām |
vicinudhvaṃ yathā sītāṃ paśyāmo janakātmajām || 5 ||
anirvedaṃ ca dākṣyaṃ ca manasaścāparājayaḥ |
kāryasiddhikarāṇyāhustasmādetadbravīmyaham || 6 ||
adyāpi tadvanaṃ durgaṃ vicinvantu vanaukasaḥ |
khedaṃ tyaktvā punassarvairvanametadvicīyatām || 7 ||
avaśyaṃ kriyamāṇasya dṛśyate karmaṇaḥ phalam |
alaṃ nirvedamāgamya na hi no mīlanaṃ kṣamam || 8 ||
sugrīvaḥ kopano rājā tīkṣṇadaṇḍaśca vānaraḥ |
bhetavyaṃ tasya satataṃ rāmasya ca mahātmanaḥ || 9 ||
hitārthametaduktaṃ vaḥ kriyatāṃ yadi rocate |
ucyatāṃ vā kṣamaṃ yannassarveṣāmeva vānarāḥ || 10 ||
aṅgadasya vacaśśrutvā vacanaṃ gandhamādanaḥ |
uvācāvyaktayā vācā pipāsāśramakhinnayā || 11 ||
sadṛśaṃ khalu vo vākyamaṅgado yaduvāca ha |
hitaṃ caivānukūlaṃ ca kriyatāmasya bhāṣitam || 12 ||
punarmārgāmahai śailānkandarāṃśca darīstathā |
kānanāni ca śūnyāni giriprasravaṇāni ca || 13 ||
yathoddiṣṭāni sarvāṇi sugrīveṇa mahātmanā |
vicinvantu vanaṃ sarve giridurgāṇi sarvaśaḥ || 14 ||
tatassamutthāya punarvānarāste mahābalāḥ |
vindhyakānanasaṅkīrṇāṃ vicerurdakṣiṇāṃ diśam || 15 ||
te śāradābhrapratimaṃ śrīmadrajataparvatam |
śṛṅgavantaṃ darīmantamadhiruhya ca vānarāḥ || 16 ||
tatra lodhravanaṃ ramyaṃ saptaparṇavanāni ca |
vyacinvaṃste harivarāssītā darśanakāṅkṣiṇaḥ || 17 ||
tasyāgramadhirūḍhāste śrāntā vipulavikramāḥ |
na paśyanti sma vaidehīṃ rāmasya mahiṣīṃ priyām || 18 ||
te tu dṛṣṭigataṃ kṛtvā taṃ śailaṃ bahukandaram |
avārohanta harayo vīkṣamāṇāssamantataḥ || 19 ||
avaruhya tato bhūmiṃ śrāntā vigatacetasaḥ |
sthitvā muhūrtaṃ tatrātha vṛkṣamūlamupāśritāḥ || 20 ||
te muhūrtaṃ samāśvastāḥ kiñcidbhagnapariśramāḥ |
punarevodyatāḥ kṛtsnāṃ mārgituṃ dakṣiṇāṃ diśam || 21 ||
hanumatpramukhāste tu prasthitāḥ plavagarṣabhāḥ |
vindhyamevāditastāvadviceruste samantataḥ || 22 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ekonapañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Devanagari script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.