📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
విదుర నీతి - ఉద్యోగ పర్వమ్, అధ్యాయః 38
Vidura Niti - Udyoga Parvam, Adhyayah 38
Vyasa Telugu
॥ ఇతి శ్రీమహాభారతే ఉద్యోగపర్వణి ప్రజాగరపర్వణి
విదురవాక్యే అష్టత్రింశోఽధ్యాయః ॥
విదుర ఉవాచ ।
ఊర్ధ్వం ప్రాణా హ్యుత్క్రామన్తి యూనః స్థవిర ఆయతి ।
ప్రత్యుత్థానాభివాదాభ్యాం పునస్తాన్పతిపద్యతే ॥ 1॥
పీఠం దత్త్వా సాధవేఽభ్యాగతాయ
ఆనీయాపః పరినిర్ణిజ్య పాదౌ ।
సుఖం పృష్ట్వా ప్రతివేద్యాత్మ సంస్థం
తతో దద్యాదన్నమవేక్ష్య ధీరః ॥ 2॥
యస్యోదకం మధుపర్కం చ గాం చ
న మన్త్రవిత్ప్రతిగృహ్ణాతి గేహే ।
లోభాద్భయాదర్థకార్పణ్యతో వా
తస్యానర్థం జీవితమాహురార్యాః ॥ 3॥
చికిత్సకః శక్య కర్తావకీర్ణీ
స్తేనః క్రూరో మద్యపో భ్రూణహా చ ।
సేనాజీవీ శ్రుతివిక్రాయకశ్ చ
భృశం ప్రియోఽప్యతిథిర్నోదకార్హః ॥ 4॥
అవిక్రేయం లవణం పక్వమన్నం దధి
క్షీరం మధు తైలం ఘృతం చ ।
తిలా మాంసం మూలఫలాని శాకం
రక్తం వాసః సర్వగన్ధా గుడశ్ చ ॥ 5॥
అరోషణో యః సమలోష్ట కాఞ్చనః
ప్రహీణ శోకో గతసన్ధి విగ్రహః ।
నిన్దా ప్రశంసోపరతః ప్రియాప్రియే
చరన్నుదాసీనవదేష భిక్షుకః ॥ 6॥
నీవార మూలేఙ్గుద శాకవృత్తిః
సుసంయతాత్మాగ్నికార్యేష్వచోద్యః ।
వనే వసన్నతిథిష్వప్రమత్తో
ధురన్ధరః పుణ్యకృదేష తాపసః ॥ 7॥
అపకృత్వా బుద్ధిమతో దూరస్థోఽస్మీతి నాశ్వసేత్ ।
దీర్ఘౌ బుద్ధిమతో బాహూ యాభ్యాం హింసతి హింసితః ॥ 8॥
న విశ్వసేదవిశ్వస్తే విశ్వస్తే నాతివిశ్వసేత్ ।
విశ్వాసాద్భయముత్పన్నం మూలాన్యపి నికృన్తతి ॥ 9॥
అనీర్ష్యుర్గుప్తదారః స్యాత్సంవిభాగీ ప్రియంవదః ।
శ్లక్ష్ణో మధురవాక్స్త్రీణాం న చాసాం వశగో భవేత్ ॥ 10॥
పూజనీయా మహాభాగాః పుణ్యాశ్చ గృహదీప్తయః ।
స్త్రియః శ్రియో గృహస్యోక్తాస్తస్మాద్రక్ష్యా విశేషతః ॥ 11॥
పితురన్తఃపురం దద్యాన్మాతుర్దద్యాన్మహానసమ్ ।
గోషు చాత్మసమం దద్యాత్స్వయమేవ కృషిం వ్రజేత్ ।
భృత్యైర్వణిజ్యాచారం చ పుత్రైః సేవేత బ్రాహ్మణాన్ ॥ 12॥
అద్భ్యోఽగ్నిర్బ్రహ్మతః క్షత్రమశ్మనో లోహముత్థితమ్ ।
తేషాం సర్వత్రగం తేజః స్వాసు యోనిషు శామ్యతి ॥ 13॥
నిత్యం సన్తః కులే జాతాః పావకోపమ తేజసః ।
క్షమావన్తో నిరాకారాః కాష్ఠేఽగ్నిరివ శేరతే ॥ 14॥
యస్య మన్త్రం న జానన్తి బాహ్యాశ్చాభ్యన్తరాశ్ చ యే ।
స రాజా సర్వతశ్చక్షుశ్చిరమైశ్వర్యమశ్నుతే ॥ 15॥
కరిష్యన్న ప్రభాషేత కృతాన్యేవ చ దర్శయేత్ ।
ధర్మకామార్థ కార్యాణి తథా మన్త్రో న భిద్యతే ॥ 16॥
గిరిపృష్ఠముపారుహ్య ప్రాసాదం వా రహోగతః ।
అరణ్యే నిఃశలాకే వా తత్ర మన్త్రో విధీయతే ॥ 17॥
నాసుహృత్పరమం మన్త్రం భారతార్హతి వేదితుమ్ ।
అపణ్డితో వాపి సుహృత్పణ్డితో వాప్యనాత్మవాన్ ।
అమాత్యే హ్యర్థలిప్సా చ మన్త్రరక్షణమేవ చ ॥ 18॥
కృతాని సర్వకార్యాణి యస్య వా పార్షదా విదుః ।
గూఢమన్త్రస్య నృపతేస్తస్య సిద్ధిరసంశయమ్ ॥ 19॥
అప్రశస్తాని కర్మాణి యో మోహాదనుతిష్ఠతి ।
స తేషాం విపరిభ్రంశే భ్రశ్యతే జీవితాదపి ॥ 20॥
కర్మణాం తు ప్రశస్తానామనుష్ఠానం సుఖావహమ్ ।
తేషామేవాననుష్ఠానం పశ్చాత్తాపకరం మహత్ ॥ 21॥
స్థానవృద్ధ క్షయజ్ఞస్య షాడ్గుణ్య విదితాత్మనః ।
అనవజ్ఞాత శీలస్య స్వాధీనా పృథివీ నృప ॥ 22॥
అమోఘక్రోధహర్షస్య స్వయం కృత్యాన్వవేక్షిణః ।
ఆత్మప్రత్యయ కోశస్య వసుధేయం వసున్ధరా ॥ 23॥
నామమాత్రేణ తుష్యేత ఛత్రేణ చ మహీపతిః ।
భృత్యేభ్యో విసృజేదర్థాన్నైకః సర్వహరో భవేత్ ॥ 24॥
బ్రాహ్మణో బ్రాహ్మణం వేద భర్తా వేద స్త్రియం తథా ।
అమాత్యం నృపతిర్వేద రాజా రాజానమేవ చ ॥ 25॥
న శత్రురఙ్కమాపన్నో మోక్తవ్యో వధ్యతాం గతః ।
అహతాద్ధి భయం తస్మాజ్జాయతే నచిరాదివ ॥ 26॥
దైవతేషు చ యత్నేన రాజసు బ్రాహ్మణేషు చ ।
నియన్తవ్యః సదా క్రోధో వృద్ధబాలాతురేషు చ ॥ 27॥
నిరర్థం కలహం ప్రాజ్ఞో వర్జయేన్మూఢ సేవితమ్ ।
కీర్తిం చ లభతే లోకే న చానర్థేన యుజ్యతే ॥ 28॥
ప్రసాదో నిష్ఫలో యస్య క్రోధశ్చాపి నిరర్థకః ।
న తం భర్తారమిచ్ఛన్తి షణ్ఢం పతిమివ స్త్రియః ॥ 29॥
న బుద్ధిర్ధనలాభాయ న జాడ్యమసమృద్ధయే ।
లోకపర్యాయ వృత్తాన్తం ప్రాజ్ఞో జానాతి నేతరః ॥ 30॥
విద్యా శీలవయోవృద్ధాన్బుద్ధివృద్ధాంశ్చ భారత ।
ధనాభిజన వృద్ధాంశ్చ నిత్యం మూఢోఽవమన్యతే ॥ 31॥
అనార్య వృత్తమప్రాజ్ఞమసూయకమధార్మికమ్ ।
అనర్థాః క్షిప్రమాయాన్తి వాగ్దుష్టం క్రోధనం తథా ॥ 32॥
అవిసంవాదనం దానం సమయస్యావ్యతిక్రమః ।
ఆవర్తయన్తి భూతాని సమ్యక్ప్రణిహితా చ వాక్ ॥ 33॥
అవిసంవాదకో దక్షః కృతజ్ఞో మతిమానృజుః ।
అపి సఙ్క్షీణ కోశోఽపి లభతే పరివారణమ్ ॥ 34॥
ధృతిః శమో దమః శౌచం కారుణ్యం వాగనిష్ఠురా ।
మిత్రాణాం చానభిద్రోహః సతైతాః సమిధః శ్రియః ॥ 35॥
అసంవిభాగీ దుష్టాత్మా కృతఘ్నో నిరపత్రపః ।
తాదృఙ్నరాధమో లోకే వర్జనీయో నరాధిప ॥ 36॥
న స రాత్రౌ సుఖం శేతే స సర్ప ఇవ వేశ్మని ।
యః కోపయతి నిర్దోషం స దోషోఽభ్యన్తరం జనమ్ ॥ 37॥
యేషు దుష్టేషు దోషః స్యాద్యోగక్షేమస్య భారత ।
సదా ప్రసాదనం తేషాం దేవతానామివాచరేత్ ॥ 38॥
యేఽర్థాః స్త్రీషు సమాసక్తాః ప్రథమోత్పతితేషు చ ।
యే చానార్య సమాసక్తాః సర్వే తే సంశయం గతాః ॥ 39॥
యత్ర స్త్రీ యత్ర కితవో యత్ర బాలోఽనుశాస్తి చ ।
మజ్జన్తి తేఽవశా దేశా నద్యామశ్మప్లవా ఇవ ॥ 40॥
ప్రయోజనేషు యే సక్తా న విశేషేషు భారత ।
తానహం పణ్డితాన్మన్యే విశేషా హి ప్రసఙ్గినః ॥ 41॥
యం ప్రశంసన్తి కితవా యం ప్రశంసన్తి చారణాః ।
యం ప్రశంసన్తి బన్ధక్యో న స జీవతి మానవః ॥ 42॥
హిత్వా తాన్పరమేష్వాసాన్పాణ్డవానమితౌజసః ।
ఆహితం భారతైశ్వర్యం త్వయా దుర్యోధనే మహత్ ॥ 43॥
తం ద్రక్ష్యసి పరిభ్రష్టం తస్మాత్త్వం నచిరాదివ ।
ఐశ్వర్యమదసమ్మూఢం బలిం లోకత్రయాదివ ॥ 44॥
॥ ఇతి శ్రీమహాభారతే ఉద్యోగపర్వణి ప్రజాగరపర్వణి
విదురవాక్యే అష్టత్రింశోఽధ్యాయః ॥ 38॥
Roman (IAST) Transliteration
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ ||
vidura uvāca |
ūrdhvaṃ prāṇā hyutkrāmanti yūnaḥ sthavira āyati |
pratyutthānābhivādābhyāṃ punastānpatipadyate || 1||
pīṭhaṃ dattvā sādhave'bhyāgatāya
ānīyāpaḥ parinirṇijya pādau |
sukhaṃ pṛṣṭvā prativedyātma saṃsthaṃ
tato dadyādannamavekṣya dhīraḥ || 2||
yasyodakaṃ madhuparkaṃ ca gāṃ ca
na mantravitpratigṛhṇāti gehe |
lobhādbhayādarthakārpaṇyato vā
tasyānarthaṃ jīvitamāhurāryāḥ || 3||
cikitsakaḥ śakya kartāvakīrṇī
stenaḥ krūro madyapo bhrūṇahā ca |
senājīvī śrutivikrāyakaś ca
bhṛśaṃ priyo'pyatithirnodakārhaḥ || 4||
avikreyaṃ lavaṇaṃ pakvamannaṃ dadhi
kṣīraṃ madhu tailaṃ ghṛtaṃ ca |
tilā māṃsaṃ mūlaphalāni śākaṃ
raktaṃ vāsaḥ sarvagandhā guḍaś ca || 5||
aroṣaṇo yaḥ samaloṣṭa kāñcanaḥ
prahīṇa śoko gatasandhi vigrahaḥ |
nindā praśaṃsoparataḥ priyāpriye
carannudāsīnavadeṣa bhikṣukaḥ || 6||
nīvāra mūleṅguda śākavṛttiḥ
susaṃyatātmāgnikāryeṣvacodyaḥ |
vane vasannatithiṣvapramatto
dhurandharaḥ puṇyakṛdeṣa tāpasaḥ || 7||
apakṛtvā buddhimato dūrastho'smīti nāśvaset |
dīrghau buddhimato bāhū yābhyāṃ hiṃsati hiṃsitaḥ || 8||
na viśvasedaviśvaste viśvaste nātiviśvaset |
viśvāsādbhayamutpannaṃ mūlānyapi nikṛntati || 9||
anīrṣyurguptadāraḥ syātsaṃvibhāgī priyaṃvadaḥ |
ślakṣṇo madhuravākstrīṇāṃ na cāsāṃ vaśago bhavet || 10||
pūjanīyā mahābhāgāḥ puṇyāśca gṛhadīptayaḥ |
striyaḥ śriyo gṛhasyoktāstasmādrakṣyā viśeṣataḥ || 11||
piturantaḥpuraṃ dadyānmāturdadyānmahānasam |
goṣu cātmasamaṃ dadyātsvayameva kṛṣiṃ vrajet |
bhṛtyairvaṇijyācāraṃ ca putraiḥ seveta brāhmaṇān || 12||
adbhyo'gnirbrahmataḥ kṣatramaśmano lohamutthitam |
teṣāṃ sarvatragaṃ tejaḥ svāsu yoniṣu śāmyati || 13||
nityaṃ santaḥ kule jātāḥ pāvakopama tejasaḥ |
kṣamāvanto nirākārāḥ kāṣṭhe'gniriva śerate || 14||
yasya mantraṃ na jānanti bāhyāścābhyantarāś ca ye |
sa rājā sarvataścakṣuściramaiśvaryamaśnute || 15||
kariṣyanna prabhāṣeta kṛtānyeva ca darśayet |
dharmakāmārtha kāryāṇi tathā mantro na bhidyate || 16||
giripṛṣṭhamupāruhya prāsādaṃ vā rahogataḥ |
araṇye niḥśalāke vā tatra mantro vidhīyate || 17||
nāsuhṛtparamaṃ mantraṃ bhāratārhati veditum |
apaṇḍito vāpi suhṛtpaṇḍito vāpyanātmavān |
amātye hyarthalipsā ca mantrarakṣaṇameva ca || 18||
kṛtāni sarvakāryāṇi yasya vā pārṣadā viduḥ |
gūḍhamantrasya nṛpatestasya siddhirasaṃśayam || 19||
apraśastāni karmāṇi yo mohādanutiṣṭhati |
sa teṣāṃ viparibhraṃśe bhraśyate jīvitādapi || 20||
karmaṇāṃ tu praśastānāmanuṣṭhānaṃ sukhāvaham |
teṣāmevānanuṣṭhānaṃ paścāttāpakaraṃ mahat || 21||
sthānavṛddha kṣayajñasya ṣāḍguṇya viditātmanaḥ |
anavajñāta śīlasya svādhīnā pṛthivī nṛpa || 22||
amoghakrodhaharṣasya svayaṃ kṛtyānvavekṣiṇaḥ |
ātmapratyaya kośasya vasudheyaṃ vasundharā || 23||
nāmamātreṇa tuṣyeta chatreṇa ca mahīpatiḥ |
bhṛtyebhyo visṛjedarthānnaikaḥ sarvaharo bhavet || 24||
brāhmaṇo brāhmaṇaṃ veda bhartā veda striyaṃ tathā |
amātyaṃ nṛpatirveda rājā rājānameva ca || 25||
na śatruraṅkamāpanno moktavyo vadhyatāṃ gataḥ |
ahatāddhi bhayaṃ tasmājjāyate nacirādiva || 26||
daivateṣu ca yatnena rājasu brāhmaṇeṣu ca |
niyantavyaḥ sadā krodho vṛddhabālātureṣu ca || 27||
nirarthaṃ kalahaṃ prājño varjayenmūḍha sevitam |
kīrtiṃ ca labhate loke na cānarthena yujyate || 28||
prasādo niṣphalo yasya krodhaścāpi nirarthakaḥ |
na taṃ bhartāramicchanti ṣaṇḍhaṃ patimiva striyaḥ || 29||
na buddhirdhanalābhāya na jāḍyamasamṛddhaye |
lokaparyāya vṛttāntaṃ prājño jānāti netaraḥ || 30||
vidyā śīlavayovṛddhānbuddhivṛddhāṃśca bhārata |
dhanābhijana vṛddhāṃśca nityaṃ mūḍho'vamanyate || 31||
anārya vṛttamaprājñamasūyakamadhārmikam |
anarthāḥ kṣipramāyānti vāgduṣṭaṃ krodhanaṃ tathā || 32||
avisaṃvādanaṃ dānaṃ samayasyāvyatikramaḥ |
āvartayanti bhūtāni samyakpraṇihitā ca vāk || 33||
avisaṃvādako dakṣaḥ kṛtajño matimānṛjuḥ |
api saṅkṣīṇa kośo'pi labhate parivāraṇam || 34||
dhṛtiḥ śamo damaḥ śaucaṃ kāruṇyaṃ vāganiṣṭhurā |
mitrāṇāṃ cānabhidrohaḥ sataitāḥ samidhaḥ śriyaḥ || 35||
asaṃvibhāgī duṣṭātmā kṛtaghno nirapatrapaḥ |
tādṛṅnarādhamo loke varjanīyo narādhipa || 36||
na sa rātrau sukhaṃ śete sa sarpa iva veśmani |
yaḥ kopayati nirdoṣaṃ sa doṣo'bhyantaraṃ janam || 37||
yeṣu duṣṭeṣu doṣaḥ syādyogakṣemasya bhārata |
sadā prasādanaṃ teṣāṃ devatānāmivācaret || 38||
ye'rthāḥ strīṣu samāsaktāḥ prathamotpatiteṣu ca |
ye cānārya samāsaktāḥ sarve te saṃśayaṃ gatāḥ || 39||
yatra strī yatra kitavo yatra bālo'nuśāsti ca |
majjanti te'vaśā deśā nadyāmaśmaplavā iva || 40||
prayojaneṣu ye saktā na viśeṣeṣu bhārata |
tānahaṃ paṇḍitānmanye viśeṣā hi prasaṅginaḥ || 41||
yaṃ praśaṃsanti kitavā yaṃ praśaṃsanti cāraṇāḥ |
yaṃ praśaṃsanti bandhakyo na sa jīvati mānavaḥ || 42||
hitvā tānparameṣvāsānpāṇḍavānamitaujasaḥ |
āhitaṃ bhārataiśvaryaṃ tvayā duryodhane mahat || 43||
taṃ drakṣyasi paribhraṣṭaṃ tasmāttvaṃ nacirādiva |
aiśvaryamadasammūḍhaṃ baliṃ lokatrayādiva || 44||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ || 38||