📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
ଵିଦୁର ନୀତି - ଉଦ୍ଯୋଗ ପର୍ଵମ୍, ଅଧ୍ଯାଯଃ 37
Vidura Niti - Udyoga Parvam, Adhyayah 37
Vyasa Oriya
॥ ଇତି ଶ୍ରୀମହାଭାରତେ ଉଦ୍ଯୋଗପର୍ଵଣି ପ୍ରଜାଗରପର୍ଵଣି
ଵିଦୁରଵାକ୍ଯେ ସପ୍ତତ୍ରିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥
ଵିଦୁର ଉଵାଚ ।
ସପ୍ତଦଶେମାନ୍ରାଜେନ୍ଦ୍ର ମନୁଃ ସ୍ଵାଯମ୍ଭୁଵୋଽବ୍ରଵୀତ୍ ।
ଵୈଚିତ୍ରଵୀର୍ଯ ପୁରୁଷାନାକାଶଂ ମୁଷ୍ଟିଭିର୍ଘ୍ନତଃ ॥ 1॥
ତାନେଵିନ୍ଦ୍ରସ୍ଯ ହି ଧନୁରନାମ୍ଯଂ ନମତୋଽବ୍ରଵୀତ୍ ।
ଅଥୋ ମରୀଚିନଃ ପାଦାନନାମ୍ଯାନ୍ନମତସ୍ତଥା ॥ 2॥
ଯଶ୍ଚାଶିଷ୍ଯଂ ଶାସତି ଯଶ୍ ଚ କୁପ୍ଯତେ
ଯଶ୍ଚାତିଵେଲଂ ଭଜତେ ଦ୍ଵିଷନ୍ତମ୍ ।
ସ୍ତ୍ରିଯଶ୍ଚ ଯୋଽରକ୍ଷତି ଭଦ୍ରମସ୍ତୁ ତେ
ଯଶ୍ଚାଯାଚ୍ଯଂ ଯାଚତି ଯଶ୍ ଚ କତ୍ଥତେ ॥ 3॥
ଯଶ୍ଚାଭିଜାତଃ ପ୍ରକରୋତ୍ଯକାର୍ଯଂ
ଯଶ୍ଚାବଲୋ ବଲିନା ନିତ୍ଯଵୈରୀ ।
ଅଶ୍ରଦ୍ଦଧାନାଯ ଚ ଯୋ ବ୍ରଵୀତି
ଯଶ୍ଚାକାମ୍ଯଂ କାମଯତେ ନରେନ୍ଦ୍ର ॥ 4॥
ଵଧ୍ଵା ହାସଂ ଶ୍ଵଶୁରୋ ଯଶ୍ ଚ ମନ୍ଯତେ
ଵଧ୍ଵା ଵସନ୍ନୁତ ଯୋ ମାନକାମଃ ।
ପରକ୍ଷେତ୍ରେ ନିର୍ଵପତି ଯଶ୍ଚ ବୀଜଂ
ସ୍ତ୍ରିଯଂ ଚ ଯଃ ପରିଵଦତେଽତିଵେଲମ୍ ॥ 5॥
ଯଶ୍ଚୈଵ ଲବ୍ଧ୍ଵା ନ ସ୍ମରାମୀତ୍ଯୁଵାଚ
ଦତ୍ତ୍ଵା ଚ ଯଃ କତ୍ଥତି ଯାଚ୍ଯମାନଃ ।
ଯଶ୍ଚାସତଃ ସାନ୍ତ୍ଵମୁପାସତୀହ
ଏତେଽନୁଯାନ୍ତ୍ଯନିଲଂ ପାଶହସ୍ତାଃ ॥ 6॥
ଯସ୍ମିନ୍ଯଥା ଵର୍ତତେ ଯୋ ମନୁଷ୍ଯସ୍
ତସ୍ମିଂସ୍ତଥା ଵର୍ତିତଵ୍ଯଂ ସ ଧର୍ମଃ ।
ମାଯାଚାରୋ ମାଯଯା ଵର୍ତିତଵ୍ଯଃ
ସାଧ୍ଵାଚାରଃ ସାଧୁନା ପ୍ରତ୍ଯୁଦେଯଃ ॥ 7॥
ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ର ଉଵାଚ ।
ଶତାଯୁରୁକ୍ତଃ ପୁରୁଷଃ ସର୍ଵଵେଦେଷୁ ଵୈ ଯଦା ।
ନାପ୍ନୋତ୍ଯଥ ଚ ତତ୍ସର୍ଵମାଯୁଃ କେନେହ ହେତୁନା ॥ 8॥
ଵିଦୁର ଉଵାଚ ।
ଅତିଵାଦୋଽତିମାନଶ୍ଚ ତଥାତ୍ଯାଗୋ ନରାଧିପଃ ।
କ୍ରୋଧଶ୍ଚାତିଵିଵିତ୍ସା ଚ ମିତ୍ରଦ୍ରୋହଶ୍ଚ ତାନି ଷଟ୍ ॥ 9॥
ଏତ ଏଵାସଯସ୍ତୀକ୍ଷ୍ଣାଃ କୃନ୍ତନ୍ତ୍ଯାଯୂଂଷି ଦେହିନାମ୍ ।
ଏତାନି ମାନଵାନ୍ଘ୍ନନ୍ତି ନ ମୃତ୍ଯୁର୍ଭଦ୍ରମସ୍ତୁ ତେ ॥ 10॥
ଵିଶ୍ଵସ୍ତସ୍ଯୈତି ଯୋ ଦାରାନ୍ଯଶ୍ଚାପି ଗୁରୁ ତକ୍ପଗଃ ।
ଵୃଷଲୀ ପତିର୍ଦ୍ଵିଜୋ ଯଶ୍ଚ ପାନପଶ୍ଚୈଵ ଭାରତ ॥ 11॥
ଶରଣାଗତହା ଚୈଵ ସର୍ଵେ ବ୍ରହ୍ମହଣୈଃ ସମାଃ ।
ଏତୈଃ ସମେତ୍ଯ କର୍ତଵ୍ଯଂ ପ୍ରାଯଶ୍ଚିତ୍ତମିତି ଶ୍ରୁତିଃ ॥ 12॥
ଗୃହୀ ଵଦାନ୍ଯୋଽନପଵିଦ୍ଧ ଵାକ୍ଯଃ
ଶେଷାନ୍ନ ଭୋକାପ୍ଯଵିହିଂସକଶ୍ ଚ ।
ନାନର୍ଥକୃତ୍ତ୍ଯକ୍ତକଲିଃ କୃତଜ୍ଞଃ
ସତ୍ଯୋ ମୃଦୁଃ ସ୍ଵର୍ଗମୁପୈତି ଵିଦ୍ଵାନ୍ ॥ 13॥
ସୁଲଭାଃ ପୁରୁଷା ରାଜନ୍ସତତଂ ପ୍ରିଯଵାଦିନଃ ।
ଅପ୍ରିଯସ୍ଯ ତୁ ପଥ୍ଯସ୍ଯ ଵକ୍ତା ଶ୍ରୋତା ଚ ଦୁର୍ଲଭଃ ॥ 14॥
ଯୋ ହି ଧର୍ମଂ ଵ୍ଯପାଶ୍ରିତ୍ଯ ହିତ୍ଵା ଭର୍ତୁଃ ପ୍ରିଯାପ୍ରିଯେ ।
ଅପ୍ରିଯାଣ୍ଯାହ ପଥ୍ଯାନି ତେନ ରାଜା ସହାଯଵାନ୍ ॥ 15॥
ତ୍ଯଜେତ୍କୁଲାର୍ଥେ ପୁରୁଷଂ ଗ୍ରାମସ୍ଯାର୍ଥେ କୁଲଂ ତ୍ଯଜେତ୍ ।
ଗ୍ରାମଂ ଜନପଦସ୍ଯାର୍ଥେ ଆତ୍ମାର୍ଥେ ପୃଥିଵୀଂ ତ୍ଯଜେତ୍ ॥ 16॥
ଆପଦର୍ଥଂ ଧନଂ ରକ୍ଷେଦ୍ଦାରାନ୍ରକ୍ଷେଦ୍ଧନୈରପି ।
ଆତ୍ମାନଂ ସତତଂ ରକ୍ଷେଦ୍ଦାରୈରପି ଧନୈରପି ॥ 17॥
ଉକ୍ତଂ ମଯା ଦ୍ଯୂତକାଲେଽପି ରାଜନ୍
ନୈଵଂ ଯୁକ୍ତଂ ଵଚନଂ ପ୍ରାତିପୀଯ ।
ତଦୌଷଧଂ ପଥ୍ଯମିଵାତୁରସ୍ଯ
ନ ରୋଚତେ ତଵ ଵୈଚିତ୍ର ଵୀର୍ଯ ॥ 18॥
କାକୈରିମାଂଶ୍ଚିତ୍ରବର୍ହାନ୍ମଯୂରାନ୍
ପରାଜୈଷ୍ଠାଃ ପାଣ୍ଡଵାନ୍ଧାର୍ତରାଷ୍ଟ୍ରୈଃ ।
ହିତ୍ଵା ସିଂହାନ୍କ୍ରୋଷ୍ଟୁ କାନ୍ଗୂହମାନଃ
ପ୍ରାପ୍ତେ କାଲେ ଶୋଚିତା ତ୍ଵଂ ନରେନ୍ଦ୍ର ॥ 19॥
ଯସ୍ତାତ ନ କ୍ରୁଧ୍ଯତି ସର୍ଵକାଲଂ
ଭୃତ୍ଯସ୍ଯ ଭକ୍ତସ୍ଯ ହିତେ ରତସ୍ଯ ।
ତସ୍ମିନ୍ଭୃତ୍ଯା ଭର୍ତରି ଵିଶ୍ଵସନ୍ତି
ନ ଚୈନମାପତ୍ସୁ ପରିତ୍ଯଜନ୍ତି ॥ 20॥
ନ ଭୃତ୍ଯାନାଂ ଵୃତ୍ତି ସଂରୋଧନେନ
ବାହ୍ଯଂ ଜନଂ ସଞ୍ଜିଘୃକ୍ଷେଦପୂର୍ଵମ୍ ।
ତ୍ଯଜନ୍ତି ହ୍ଯେନମୁଚିତାଵରୁଦ୍ଧାଃ
ସ୍ନିଗ୍ଧା ହ୍ଯମାତ୍ଯାଃ ପରିହୀନଭୋଗାଃ ॥ 21॥
କୃତ୍ଯାନି ପୂର୍ଵଂ ପରିସଙ୍ଖ୍ଯାଯ ସର୍ଵାଣ୍ଯ୍
ଆଯଵ୍ଯଯାଵନୁରୂପାଂ ଚ ଵୃତ୍ତିମ୍ ।
ସଙ୍ଗୃହ୍ଣୀଯାଦନୁରୂପାନ୍ସହାଯାନ୍
ସହାଯସାଧ୍ଯାନି ହି ଦୁଷ୍କରାଣି ॥ 22॥
ଅଭିପ୍ରାଯଂ ଯୋ ଵିଦିତ୍ଵା ତୁ ଭର୍ତୁଃ
ସର୍ଵାଣି କାର୍ଯାଣି କରୋତ୍ଯତନ୍ଦ୍ରୀଃ ।
ଵକ୍ତା ହିତାନାମନୁରକ୍ତ ଆର୍ଯଃ
ଶକ୍ତିଜ୍ଞ ଆତ୍ମେଵ ହି ସୋଽନୁକମ୍ପ୍ଯଃ ॥ 23॥
ଵାକ୍ଯଂ ତୁ ଯୋ ନାଦ୍ରିଯତେଽନୁଶିଷ୍ଟଃ
ପ୍ରତ୍ଯାହ ଯଶ୍ଚାପି ନିଯୁଜ୍ଯମାନଃ ।
ପ୍ରଜ୍ଞାଭିମାନୀ ପ୍ରତିକୂଲଵାଦୀ
ତ୍ଯାଜ୍ଯଃ ସ ତାଦୃକ୍ତ୍ଵରଯୈଵ ଭୃତ୍ଯଃ ॥ 24॥
ଅସ୍ତବ୍ଧମକ୍ଲୀବମଦୀର୍ଘସୂତ୍ରଂ
ସାନୁକ୍ରୋଶଂ ଶ୍ଲକ୍ଷ୍ଣମହାର୍ଯମନ୍ଯୈଃ ।
ଅରୋଗ ଜାତୀଯମୁଦାରଵାକ୍ଯଂ
ଦୂତଂ ଵଦନ୍ତ୍ଯଷ୍ଟ ଗୁଣୋପପନ୍ନମ୍ ॥ 25॥
ନ ଵିଶ୍ଵାସାଜ୍ଜାତୁ ପରସ୍ଯ ଗେହଂ
ଗଚ୍ଛେନ୍ନରଶ୍ଚେତଯାନୋ ଵିକାଲେ ।
ନ ଚତ୍ଵରେ ନିଶି ତିଷ୍ଠେନ୍ନିଗୂଢୋ
ନ ରାଜନ୍ଯାଂ ଯୋଷିତଂ ପ୍ରାର୍ଥଯୀତ ॥ 26॥
ନ ନିହ୍ନଵଂ ସତ୍ର ଗତସ୍ଯ ଗଚ୍ଛେତ୍
ସଂସୃଷ୍ଟ ମନ୍ତ୍ରସ୍ଯ କୁସଙ୍ଗତସ୍ଯ ।
ନ ଚ ବ୍ରୂଯାନ୍ନାଶ୍ଵସାମି ତ୍ଵଯୀତି
ସ କାରଣଂ ଵ୍ଯପଦେଶଂ ତୁ କୁର୍ଯାତ୍ ॥ 27॥
ଘୃଣୀ ରାଜା ପୁଂଶ୍ଚଲୀ ରାଜଭୃତ୍ଯଃ
ପୁତ୍ରୋ ଭ୍ରାତା ଵିଧଵା ବାଲ ପୁତ୍ରା ।
ସେନା ଜୀଵୀ ଚୋଦ୍ଧୃତ ଭକ୍ତ ଏଵ
ଵ୍ଯଵହାରେ ଵୈ ଵର୍ଜନୀଯାଃ ସ୍ଯୁରେତେ ॥ 28॥
ଗୁଣା ଦଶ ସ୍ନାନଶୀଲଂ ଭଜନ୍ତେ
ବଲଂ ରୂପଂ ସ୍ଵରଵର୍ଣପ୍ରଶୁଦ୍ଧିଃ ।
ସ୍ପର୍ଶଶ୍ଚ ଗନ୍ଧଶ୍ଚ ଵିଶୁଦ୍ଧତା ଚ
ଶ୍ରୀଃ ସୌକୁମାର୍ଯଂ ପ୍ରଵରାଶ୍ଚ ନାର୍ଯଃ ॥ 29॥
ଗୁଣାଶ୍ଚ ଷଣ୍ମିତଭୁକ୍ତଂ ଭଜନ୍ତେ
ଆରୋଗ୍ଯମାଯୁଶ୍ଚ ସୁଖଂ ବଲଂ ଚ ।
ଅନାଵିଲଂ ଚାସ୍ଯ ଭଵେଦପତ୍ଯଂ
ନ ଚୈନମାଦ୍ଯୂନ ଇତି କ୍ଷିପନ୍ତି ॥ 30॥
ଅକର୍ମ ଶୀଲଂ ଚ ମହାଶନଂ ଚ
ଲୋକଦ୍ଵିଷ୍ଟଂ ବହୁ ମାଯଂ ନୃଶଂସମ୍ ।
ଅଦେଶକାଲଜ୍ଞମନିଷ୍ଟ ଵେଷମ୍
ଏତାନ୍ଗୃହେ ନ ପ୍ରତିଵାସଯୀତ ॥ 31॥
କଦର୍ଯମାକ୍ରୋଶକମଶ୍ରୁତଂ ଚ
ଵରାକ ସମ୍ଭୂତମମାନ୍ଯ ମାନିନମ୍ ।
ନିଷ୍ଠୂରିଣଂ କୃତଵୈରଂ କୃତଘ୍ନମ୍
ଏତାନ୍ଭୃତାର୍ତୋଽପି ନ ଜାତୁ ଯାଚେତ୍ ॥ 32॥
ସଙ୍କ୍ଲିଷ୍ଟକର୍ମାଣମତିପ୍ରଵାଦଂ
ନିତ୍ଯାନୃତଂ ଚାଦୃଢ ଭକ୍ତିକଂ ଚ ।
ଵିକୃଷ୍ଟରାଗଂ ବହୁମାନିନଂ ଚାପ୍ଯ୍
ଏତାନ୍ନ ସେଵେତ ନରାଧମାନ୍ଷଟ୍ ॥ 33॥
ସହାଯବନ୍ଧନା ହ୍ଯର୍ଥାଃ ସହାଯାଶ୍ଚାର୍ଥବନ୍ଧନାଃ ।
ଅନ୍ଯୋନ୍ଯବନ୍ଧନାଵେତୌ ଵିନାନ୍ଯୋନ୍ଯଂ ନ ସିଧ୍ଯତଃ ॥ 34॥
ଉତ୍ପାଦ୍ଯ ପୁତ୍ରାନନୃଣାଂଶ୍ଚ କୃତ୍ଵା
ଵୃତ୍ତିଂ ଚ ତେଭ୍ଯୋଽନୁଵିଧାଯ କାଂ ଚିତ୍ ।
ସ୍ଥାନେ କୁମାରୀଃ ପ୍ରତିପାଦ୍ଯ ସର୍ଵା
ଅରଣ୍ଯସଂସ୍ଥୋ ମୁନିଵଦ୍ବୁଭୂଷେତ୍ ॥ 35॥
ହିତଂ ଯତ୍ସର୍ଵଭୂତାନାମାତ୍ମନଶ୍ଚ ସୁଖାଵହମ୍ ।
ତତ୍କୁର୍ଯାଦୀଶ୍ଵରୋ ହ୍ଯେତନ୍ମୂଲଂ ଧର୍ମାର୍ଥସିଦ୍ଧଯେ ॥ 36॥
ବୁଦ୍ଧିଃ ପ୍ରଭାଵସ୍ତେଜଶ୍ଚ ସତ୍ତ୍ଵମୁତ୍ଥାନମେଵ ଚ ।
ଵ୍ଯଵସାଯଶ୍ଚ ଯସ୍ଯ ସ୍ଯାତ୍ତସ୍ଯାଵୃତ୍ତି ଭଯଂ କୁତଃ ॥ 37॥
ପଶ୍ଯ ଦୋଷାନ୍ପାଣ୍ଡଵୈର୍ଵିଗ୍ରହେ ତ୍ଵଂ
ଯତ୍ର ଵ୍ଯଥେରନ୍ନପି ଦେଵାଃ ସ ଶକ୍ରାଃ ।
ପୁତ୍ରୈର୍ଵୈରଂ ନିତ୍ଯମୁଦ୍ଵିଗ୍ନଵାସୋ
ଯଶଃ ପ୍ରଣାଶୋ ଦ୍ଵିଷତାଂ ଚ ହର୍ଷଃ ॥ 38॥
ଭୀଷ୍ମସ୍ଯ କୋପସ୍ତଵ ଚେନ୍ଦ୍ର କଲ୍ପ
ଦ୍ରୋଣସ୍ଯ ରାଜ୍ଞଶ୍ଚ ଯୁଧିଷ୍ଠିରସ୍ଯ ।
ଉତ୍ସାଦଯେଲ୍ଲୋକମିମଂ ପ୍ରଵୃଦ୍ଧଃ
ଶ୍ଵେତୋ ଗ୍ରହସ୍ତିର୍ଯଗିଵାପତନ୍ଖେ ॥ 39॥
ତଵ ପୁତ୍ରଶତଂ ଚୈଵ କର୍ଣଃ ପଞ୍ଚ ଚ ପାଣ୍ଡଵାଃ ।
ପୃଥିଵୀମନୁଶାସେଯୁରଖିଲାଂ ସାଗରାମ୍ବରାମ୍ ॥ 40॥
ଧାର୍ତରାଷ୍ଟ୍ରା ଵନଂ ରାଜନ୍ଵ୍ଯାଘ୍ରାଃ ପାଣ୍ଡୁସୁତା ମତାଃ ।
ମା ଵନଂ ଛିନ୍ଧି ସ ଵ୍ଯାଘ୍ରଂ ମା ଵ୍ଯାଘ୍ରାନ୍ନୀନଶୋ ଵନାତ୍ ॥ 41॥
ନ ସ୍ଯାଦ୍ଵନମୃତେ ଵ୍ଯାଘ୍ରାନ୍ଵ୍ଯାଘ୍ରା ନ ସ୍ଯୁରୃତେ ଵନମ୍ ।
ଵନଂ ହି ରକ୍ଷ୍ଯତେ ଵ୍ଯାଘ୍ରୈର୍ଵ୍ଯାଘ୍ରାନ୍ରକ୍ଷତି କାନନମ୍ ॥ 42॥
ନ ତଥେଚ୍ଛନ୍ତ୍ଯକଲ୍ଯାଣାଃ ପରେଷାଂ ଵେଦିତୁଂ ଗୁଣାନ୍ ।
ଯଥୈଷାଂ ଜ୍ଞାତୁମିଚ୍ଛନ୍ତି ନୈର୍ଗୁଣ୍ଯଂ ପାପଚେତସଃ ॥ 43॥
ଅର୍ଥସିଦ୍ଧିଂ ପରାମିଚ୍ଛନ୍ଧର୍ମମେଵାଦିତଶ୍ ଚରେତ୍ ।
ନ ହି ଧର୍ମାଦପୈତ୍ଯର୍ଥଃ ସ୍ଵର୍ଗଲୋକାଦିଵାମୃତମ୍ ॥ 44॥
ଯସ୍ଯାତ୍ମା ଵିରତଃ ପାପାତ୍କଲ୍ଯାଣେ ଚ ନିଵେଶିତଃ ।
ତେନ ସର୍ଵମିଦଂ ବୁଦ୍ଧଂ ପ୍ରକୃତିର୍ଵିକୃତିର୍ଶ୍ଚ ଯା ॥ 45॥
ଯୋ ଧର୍ମମର୍ଥଂ କାମଂ ଚ ଯଥାକାଲଂ ନିଷେଵତେ ।
ଧର୍ମାର୍ଥକାମସଂଯୋଗଂ ଯୋଽମୁତ୍ରେହ ଚ ଵିନ୍ଦତି ॥ 46॥
ସନ୍ନିଯଚ୍ଛତି ଯୋ ଵେଗମୁତ୍ଥିତଂ କ୍ରୋଧହର୍ଷଯୋଃ ।
ସ ଶ୍ରିଯୋ ଭାଜନଂ ରାଜନ୍ଯଶ୍ଚାପତ୍ସୁ ନ ମୁହ୍ଯତି ॥ 47॥
ବଲଂ ପଞ୍ଚ ଵିଧଂ ନିତ୍ଯଂ ପୁରୁଷାଣାଂ ନିବୋଧ ମେ ।
ଯତ୍ତୁ ବାହୁବଲଂ ନାମ କନିଷ୍ଠଂ ବଲମୁଚ୍ଯତେ ॥ 48॥
ଅମାତ୍ଯଲାଭୋ ଭଦ୍ରଂ ତେ ଦ୍ଵିତୀଯଂ ବଲମୁଚ୍ଯତେ ।
ଧନଲାଭସ୍ତୃତୀଯଂ ତୁ ବଲମାହୁର୍ଜିଗୀଷଵଃ ॥ 49॥
ଯତ୍ତ୍ଵସ୍ଯ ସହଜଂ ରାଜନ୍ପିତୃପୈତାମହଂ ବଲମ୍ ।
ଅଭିଜାତ ବଲଂ ନାମ ତଚ୍ଚତୁର୍ଥଂ ବଲଂ ସ୍ମୃତମ୍ ॥ 50॥
ଯେନ ତ୍ଵେତାନି ସର୍ଵାଣି ସଙ୍ଗୃହୀତାନି ଭାରତ ।
ଯଦ୍ବଲାନାଂ ବଲଂ ଶ୍ରେଷ୍ଠଂ ତତ୍ପ୍ରଜ୍ଞା ବଲମୁଚ୍ଯତେ ॥ 51॥
ମହତେ ଯୋଽପକାରାଯ ନରସ୍ଯ ପ୍ରଭଵେନ୍ନରଃ ।
ତେନ ଵୈରଂ ସମାସଜ୍ଯ ଦୂରସ୍ଥୋଽସ୍ମୀତି ନାଶ୍ଵସେତ୍ ॥ 52॥
ସ୍ତ୍ରୀଷୁ ରାଜସୁ ସର୍ପେଷୁ ସ୍ଵାଧ୍ଯାଯେ ଶତ୍ରୁସେଵିଷୁ ।
ଭୋଗେ ଚାଯୁଷି ଵିଶ୍ଵାସଂ କଃ ପ୍ରାଜ୍ଞଃ କର୍ତୁମର୍ହତି ॥ 53॥
ପ୍ରଜ୍ଞା ଶରେଣାଭିହତସ୍ଯ ଜନ୍ତୋଶ୍
ଚିକିତ୍ସକାଃ ସନ୍ତି ନ ଚୌଷଧାନି ।
ନ ହୋମମନ୍ତ୍ରା ନ ଚ ମଙ୍ଗଲାନି
ନାଥର୍ଵଣା ନାପ୍ଯଗଦାଃ ସୁସିଦ୍ଧାଃ ॥ 54॥
ସର୍ପଶ୍ଚାଗ୍ନିଶ୍ଚ ସିଂହଶ୍ଚ କୁଲପୁତ୍ରଶ୍ଚ ଭାରତ ।
ନାଵଜ୍ଞେଯା ମନୁଷ୍ଯେଣ ସର୍ଵେ ତେ ହ୍ଯତିତେଜସଃ ॥ 55॥
ଅଗ୍ନିସ୍ତେଜୋ ମହଲ୍ଲୋକେ ଗୂଢସ୍ତିଷ୍ଠତି ଦାରୁଷୁ ।
ନ ଚୋପଯୁଙ୍କ୍ତେ ତଦ୍ଦାରୁ ଯାଵନ୍ନୋ ଦୀପ୍ଯତେ ପରୈଃ ॥ 56॥
ସ ଏଵ ଖଲୁ ଦାରୁଭ୍ଯୋ ଯଦା ନିର୍ମଥ୍ଯ ଦୀପ୍ଯତେ ।
ତଦା ତଚ୍ଚ ଵନଂ ଚାନ୍ଯନ୍ନିର୍ଦହତ୍ଯାଶୁ ତେଜସା ॥ 57॥
ଏଵମେଵ କୁଲେ ଜାତାଃ ପାଵକୋପମ ତେଜସଃ ।
କ୍ଷମାଵନ୍ତୋ ନିରାକାରାଃ କାଷ୍ଠେଽଗ୍ନିରିଵ ଶେରତେ ॥ 58॥
ଲତା ଧର୍ମା ତ୍ଵଂ ସପୁତ୍ରଃ ଶାଲାଃ ପାଣ୍ଡୁସୁତା ମତାଃ ।
ନ ଲତା ଵର୍ଧତେ ଜାତୁ ମହାଦ୍ରୁମମନାଶ୍ରିତା ॥ 59॥
ଵନଂ ରାଜଂସ୍ତ୍ଵଂ ସପୁତ୍ରୋଽମ୍ବିକେଯ
ସିଂହାନ୍ଵନେ ପାଣ୍ଡଵାଂସ୍ତାତ ଵିଦ୍ଧି ।
ସିଂହୈର୍ଵିହୀନଂ ହି ଵନଂ ଵିନଶ୍ଯେତ୍
ସିଂହା ଵିନଶ୍ଯେଯୁରୃତେ ଵନେନ ॥ 60॥
॥ ଇତି ଶ୍ରୀମହାଭାରତେ ଉଦ୍ଯୋଗପର୍ଵଣି ପ୍ରଜାଗରପର୍ଵଣି
ଵିଦୁରଵାକ୍ଯେ ସପ୍ତତ୍ରିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥ 37॥
Roman (IAST) Transliteration
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye saptatriṃśo'dhyāyaḥ ||
vidura uvāca |
saptadaśemānrājendra manuḥ svāyambhuvo'bravīt |
vaicitravīrya puruṣānākāśaṃ muṣṭibhirghnataḥ || 1||
tānevindrasya hi dhanuranāmyaṃ namato'bravīt |
atho marīcinaḥ pādānanāmyānnamatastathā || 2||
yaścāśiṣyaṃ śāsati yaś ca kupyate
yaścātivelaṃ bhajate dviṣantam |
striyaśca yo'rakṣati bhadramastu te
yaścāyācyaṃ yācati yaś ca katthate || 3||
yaścābhijātaḥ prakarotyakāryaṃ
yaścābalo balinā nityavairī |
aśraddadhānāya ca yo bravīti
yaścākāmyaṃ kāmayate narendra || 4||
vadhvā hāsaṃ śvaśuro yaś ca manyate
vadhvā vasannuta yo mānakāmaḥ |
parakṣetre nirvapati yaśca bījaṃ
striyaṃ ca yaḥ parivadate'tivelam || 5||
yaścaiva labdhvā na smarāmītyuvāca
dattvā ca yaḥ katthati yācyamānaḥ |
yaścāsataḥ sāntvamupāsatīha
ete'nuyāntyanilaṃ pāśahastāḥ || 6||
yasminyathā vartate yo manuṣyas
tasmiṃstathā vartitavyaṃ sa dharmaḥ |
māyācāro māyayā vartitavyaḥ
sādhvācāraḥ sādhunā pratyudeyaḥ || 7||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
śatāyuruktaḥ puruṣaḥ sarvavedeṣu vai yadā |
nāpnotyatha ca tatsarvamāyuḥ keneha hetunā || 8||
vidura uvāca |
ativādo'timānaśca tathātyāgo narādhipaḥ |
krodhaścātivivitsā ca mitradrohaśca tāni ṣaṭ || 9||
eta evāsayastīkṣṇāḥ kṛntantyāyūṃṣi dehinām |
etāni mānavānghnanti na mṛtyurbhadramastu te || 10||
viśvastasyaiti yo dārānyaścāpi guru takpagaḥ |
vṛṣalī patirdvijo yaśca pānapaścaiva bhārata || 11||
śaraṇāgatahā caiva sarve brahmahaṇaiḥ samāḥ |
etaiḥ sametya kartavyaṃ prāyaścittamiti śrutiḥ || 12||
gṛhī vadānyo'napaviddha vākyaḥ
śeṣānna bhokāpyavihiṃsakaś ca |
nānarthakṛttyaktakaliḥ kṛtajñaḥ
satyo mṛduḥ svargamupaiti vidvān || 13||
sulabhāḥ puruṣā rājansatataṃ priyavādinaḥ |
apriyasya tu pathyasya vaktā śrotā ca durlabhaḥ || 14||
yo hi dharmaṃ vyapāśritya hitvā bhartuḥ priyāpriye |
apriyāṇyāha pathyāni tena rājā sahāyavān || 15||
tyajetkulārthe puruṣaṃ grāmasyārthe kulaṃ tyajet |
grāmaṃ janapadasyārthe ātmārthe pṛthivīṃ tyajet || 16||
āpadarthaṃ dhanaṃ rakṣeddārānrakṣeddhanairapi |
ātmānaṃ satataṃ rakṣeddārairapi dhanairapi || 17||
uktaṃ mayā dyūtakāle'pi rājan
naivaṃ yuktaṃ vacanaṃ prātipīya |
tadauṣadhaṃ pathyamivāturasya
na rocate tava vaicitra vīrya || 18||
kākairimāṃścitrabarhānmayūrān
parājaiṣṭhāḥ pāṇḍavāndhārtarāṣṭraiḥ |
hitvā siṃhānkroṣṭu kāngūhamānaḥ
prāpte kāle śocitā tvaṃ narendra || 19||
yastāta na krudhyati sarvakālaṃ
bhṛtyasya bhaktasya hite ratasya |
tasminbhṛtyā bhartari viśvasanti
na cainamāpatsu parityajanti || 20||
na bhṛtyānāṃ vṛtti saṃrodhanena
bāhyaṃ janaṃ sañjighṛkṣedapūrvam |
tyajanti hyenamucitāvaruddhāḥ
snigdhā hyamātyāḥ parihīnabhogāḥ || 21||
kṛtyāni pūrvaṃ parisaṅkhyāya sarvāṇy
āyavyayāvanurūpāṃ ca vṛttim |
saṅgṛhṇīyādanurūpānsahāyān
sahāyasādhyāni hi duṣkarāṇi || 22||
abhiprāyaṃ yo viditvā tu bhartuḥ
sarvāṇi kāryāṇi karotyatandrīḥ |
vaktā hitānāmanurakta āryaḥ
śaktijña ātmeva hi so'nukampyaḥ || 23||
vākyaṃ tu yo nādriyate'nuśiṣṭaḥ
pratyāha yaścāpi niyujyamānaḥ |
prajñābhimānī pratikūlavādī
tyājyaḥ sa tādṛktvarayaiva bhṛtyaḥ || 24||
astabdhamaklībamadīrghasūtraṃ
sānukrośaṃ ślakṣṇamahāryamanyaiḥ |
aroga jātīyamudāravākyaṃ
dūtaṃ vadantyaṣṭa guṇopapannam || 25||
na viśvāsājjātu parasya gehaṃ
gacchennaraścetayāno vikāle |
na catvare niśi tiṣṭhennigūḍho
na rājanyāṃ yoṣitaṃ prārthayīta || 26||
na nihnavaṃ satra gatasya gacchet
saṃsṛṣṭa mantrasya kusaṅgatasya |
na ca brūyānnāśvasāmi tvayīti
sa kāraṇaṃ vyapadeśaṃ tu kuryāt || 27||
ghṛṇī rājā puṃścalī rājabhṛtyaḥ
putro bhrātā vidhavā bāla putrā |
senā jīvī coddhṛta bhakta eva
vyavahāre vai varjanīyāḥ syurete || 28||
guṇā daśa snānaśīlaṃ bhajante
balaṃ rūpaṃ svaravarṇapraśuddhiḥ |
sparśaśca gandhaśca viśuddhatā ca
śrīḥ saukumāryaṃ pravarāśca nāryaḥ || 29||
guṇāśca ṣaṇmitabhuktaṃ bhajante
ārogyamāyuśca sukhaṃ balaṃ ca |
anāvilaṃ cāsya bhavedapatyaṃ
na cainamādyūna iti kṣipanti || 30||
akarma śīlaṃ ca mahāśanaṃ ca
lokadviṣṭaṃ bahu māyaṃ nṛśaṃsam |
adeśakālajñamaniṣṭa veṣam
etāngṛhe na prativāsayīta || 31||
kadaryamākrośakamaśrutaṃ ca
varāka sambhūtamamānya māninam |
niṣṭhūriṇaṃ kṛtavairaṃ kṛtaghnam
etānbhṛtārto'pi na jātu yācet || 32||
saṅkliṣṭakarmāṇamatipravādaṃ
nityānṛtaṃ cādṛḍha bhaktikaṃ ca |
vikṛṣṭarāgaṃ bahumāninaṃ cāpy
etānna seveta narādhamānṣaṭ || 33||
sahāyabandhanā hyarthāḥ sahāyāścārthabandhanāḥ |
anyonyabandhanāvetau vinānyonyaṃ na sidhyataḥ || 34||
utpādya putrānanṛṇāṃśca kṛtvā
vṛttiṃ ca tebhyo'nuvidhāya kāṃ cit |
sthāne kumārīḥ pratipādya sarvā
araṇyasaṃstho munivadbubhūṣet || 35||
hitaṃ yatsarvabhūtānāmātmanaśca sukhāvaham |
tatkuryādīśvaro hyetanmūlaṃ dharmārthasiddhaye || 36||
buddhiḥ prabhāvastejaśca sattvamutthānameva ca |
vyavasāyaśca yasya syāttasyāvṛtti bhayaṃ kutaḥ || 37||
paśya doṣānpāṇḍavairvigrahe tvaṃ
yatra vyatherannapi devāḥ sa śakrāḥ |
putrairvairaṃ nityamudvignavāso
yaśaḥ praṇāśo dviṣatāṃ ca harṣaḥ || 38||
bhīṣmasya kopastava cendra kalpa
droṇasya rājñaśca yudhiṣṭhirasya |
utsādayellokamimaṃ pravṛddhaḥ
śveto grahastiryagivāpatankhe || 39||
tava putraśataṃ caiva karṇaḥ pañca ca pāṇḍavāḥ |
pṛthivīmanuśāseyurakhilāṃ sāgarāmbarām || 40||
dhārtarāṣṭrā vanaṃ rājanvyāghrāḥ pāṇḍusutā matāḥ |
mā vanaṃ chindhi sa vyāghraṃ mā vyāghrānnīnaśo vanāt || 41||
na syādvanamṛte vyāghrānvyāghrā na syurṛte vanam |
vanaṃ hi rakṣyate vyāghrairvyāghrānrakṣati kānanam || 42||
na tathecchantyakalyāṇāḥ pareṣāṃ vedituṃ guṇān |
yathaiṣāṃ jñātumicchanti nairguṇyaṃ pāpacetasaḥ || 43||
arthasiddhiṃ parāmicchandharmamevāditaś caret |
na hi dharmādapaityarthaḥ svargalokādivāmṛtam || 44||
yasyātmā virataḥ pāpātkalyāṇe ca niveśitaḥ |
tena sarvamidaṃ buddhaṃ prakṛtirvikṛtirśca yā || 45||
yo dharmamarthaṃ kāmaṃ ca yathākālaṃ niṣevate |
dharmārthakāmasaṃyogaṃ yo'mutreha ca vindati || 46||
sanniyacchati yo vegamutthitaṃ krodhaharṣayoḥ |
sa śriyo bhājanaṃ rājanyaścāpatsu na muhyati || 47||
balaṃ pañca vidhaṃ nityaṃ puruṣāṇāṃ nibodha me |
yattu bāhubalaṃ nāma kaniṣṭhaṃ balamucyate || 48||
amātyalābho bhadraṃ te dvitīyaṃ balamucyate |
dhanalābhastṛtīyaṃ tu balamāhurjigīṣavaḥ || 49||
yattvasya sahajaṃ rājanpitṛpaitāmahaṃ balam |
abhijāta balaṃ nāma taccaturthaṃ balaṃ smṛtam || 50||
yena tvetāni sarvāṇi saṅgṛhītāni bhārata |
yadbalānāṃ balaṃ śreṣṭhaṃ tatprajñā balamucyate || 51||
mahate yo'pakārāya narasya prabhavennaraḥ |
tena vairaṃ samāsajya dūrastho'smīti nāśvaset || 52||
strīṣu rājasu sarpeṣu svādhyāye śatruseviṣu |
bhoge cāyuṣi viśvāsaṃ kaḥ prājñaḥ kartumarhati || 53||
prajñā śareṇābhihatasya jantoś
cikitsakāḥ santi na cauṣadhāni |
na homamantrā na ca maṅgalāni
nātharvaṇā nāpyagadāḥ susiddhāḥ || 54||
sarpaścāgniśca siṃhaśca kulaputraśca bhārata |
nāvajñeyā manuṣyeṇa sarve te hyatitejasaḥ || 55||
agnistejo mahalloke gūḍhastiṣṭhati dāruṣu |
na copayuṅkte taddāru yāvanno dīpyate paraiḥ || 56||
sa eva khalu dārubhyo yadā nirmathya dīpyate |
tadā tacca vanaṃ cānyannirdahatyāśu tejasā || 57||
evameva kule jātāḥ pāvakopama tejasaḥ |
kṣamāvanto nirākārāḥ kāṣṭhe'gniriva śerate || 58||
latā dharmā tvaṃ saputraḥ śālāḥ pāṇḍusutā matāḥ |
na latā vardhate jātu mahādrumamanāśritā || 59||
vanaṃ rājaṃstvaṃ saputro'mbikeya
siṃhānvane pāṇḍavāṃstāta viddhi |
siṃhairvihīnaṃ hi vanaṃ vinaśyet
siṃhā vinaśyeyurṛte vanena || 60||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye saptatriṃśo'dhyāyaḥ || 37||