📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
ଵିଦୁର ନୀତି - ଉଦ୍ଯୋଗ ପର୍ଵମ୍, ଅଧ୍ଯାଯଃ 33
Vidura Niti - Udyoga Parvam, Adhyayah 33
Vyasa Oriya
॥ ଅଥ ଶ୍ରୀମହାଭାରତେ ଉଦ୍ଯୋଗପର୍ଵଣି ପ୍ରଜାଗରପର୍ଵଣି ଵିଦୁରନୀତିଵାକ୍ଯେ ତ୍ରଯସ୍ତ୍ରିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥
ଵୈଶମ୍ପାଯନ ଉଵାଚ ।
ଦ୍ଵାଃସ୍ଥଂ ପ୍ରାହ ମହାପ୍ରାଜ୍ଞୋ ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ରୋ ମହୀପତିଃ ।
ଵିଦୁରଂ ଦ୍ରଷ୍ଟୁମିଚ୍ଛାମି ତମିହାନଯ ମାଚିରମ୍ ॥ 1॥
ପ୍ରହିତୋ ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ରେଣ ଦୂତଃ କ୍ଷତ୍ତାରମବ୍ରଵୀତ୍ ।
ଈଶ୍ଵରସ୍ତ୍ଵାଂ ମହାରାଜୋ ମହାପ୍ରାଜ୍ଞ ଦିଦୃକ୍ଷତି ॥ 2॥
ଏଵମୁକ୍ତସ୍ତୁ ଵିଦୁରଃ ପ୍ରାପ୍ଯ ରାଜନିଵେଶନମ୍ ।
ଅବ୍ରଵୀଦ୍ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ରାଯ ଦ୍ଵାଃସ୍ଥ ମାଂ ପ୍ରତିଵେଦଯ ॥ 3॥
ଦ୍ଵାଃସ୍ଥ ଉଵାଚ ।
ଵିଦୁରୋଽଯମନୁପ୍ରାପ୍ତୋ ରାଜେନ୍ଦ୍ର ତଵ ଶାସନାତ୍ ।
ଦ୍ରଷ୍ଟୁମିଚ୍ଛତି ତେ ପାଦୌ କିଂ କରୋତୁ ପ୍ରଶାଧି ମାମ୍ ॥ 4॥
ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ର ଉଵାଚ ।
ପ୍ରଵେଶଯ ମହାପ୍ରାଜ୍ଞଂ ଵିଦୁରଂ ଦୀର୍ଘଦର୍ଶିନମ୍ ।
ଅହଂ ହି ଵିଦୁରସ୍ଯାସ୍ଯ ନାକାଲ୍ଯୋ ଜାତୁ ଦର୍ଶନେ ॥ 5॥
ଦ୍ଵାଃସ୍ଥ ଉଵାଚ ।
ପ୍ରଵିଶାନ୍ତଃ ପୁରଂ କ୍ଷତ୍ତର୍ମହାରାଜସ୍ଯ ଧୀମତଃ ।
ନ ହି ତେ ଦର୍ଶନେଽକାଲ୍ଯୋ ଜାତୁ ରାଜା ବ୍ରଵୀତି ମାମ୍ ॥ 6॥
ଵୈଶମ୍ପାଯନ ଉଵାଚ ।
ତତଃ ପ୍ରଵିଶ୍ଯ ଵିଦୁରୋ ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ର ନିଵେଶନମ୍ ।
ଅବ୍ରଵୀତ୍ପ୍ରାଞ୍ଜଲିର୍ଵାକ୍ଯଂ ଚିନ୍ତଯାନଂ ନରାଧିପମ୍ ॥ 7॥
ଵିଦୁରୋଽହଂ ମହାପ୍ରାଜ୍ଞ ସମ୍ପ୍ରାପ୍ତସ୍ତଵ ଶାସନାତ୍ ।
ଯଦି କିଂ ଚନ କର୍ତଵ୍ଯମଯମସ୍ମି ପ୍ରଶାଧି ମାମ୍ ॥ 8॥
ଧୃତରଷ୍ତ୍ର ଉଵାଚ ।
ସଞ୍ଜଯୋ ଵିଦୁର ପ୍ରାପ୍ତୋ ଗର୍ହଯିତ୍ଵା ଚ ମାଂ ଗତଃ ।
ଅଜାତଶତ୍ରୋଃ ଶ୍ଵୋ ଵାକ୍ଯଂ ସଭାମଧ୍ଯେ ସ ଵକ୍ଷ୍ଯତି ॥ 9॥
ତସ୍ଯାଦ୍ଯ କୁରୁଵୀରସ୍ଯ ନ ଵିଜ୍ଞାତଂ ଵଚୋ ମଯା ।
ତନ୍ମେ ଦହତି ଗାତ୍ରାଣି ତଦକାର୍ଷୀତ୍ପ୍ରଜାଗରମ୍ ॥ 10॥
ଜାଗ୍ରତୋ ଦହ୍ଯମାନସ୍ଯ ଶ୍ରେଯୋ ଯଦିହ ପଶ୍ଯସି ।
ତଦ୍ବ୍ରୂହି ତ୍ଵଂ ହି ନସ୍ତାତ ଧର୍ମାର୍ଥକୁଶଲୋ ହ୍ଯସି ॥ 11॥
ଯତଃ ପ୍ରାପ୍ତଃ ସଞ୍ଜଯଃ ପାଣ୍ଡଵେଭ୍ଯୋ
ନ ମେ ଯଥାଵନ୍ମନସଃ ପ୍ରଶାନ୍ତିଃ ।
ସଵେନ୍ଦ୍ରିଯାଣ୍ଯପ୍ରକୃତିଂ ଗତାନି
କିଂ ଵକ୍ଷ୍ଯତୀତ୍ଯେଵ ହି ମେଽଦ୍ଯ ଚିନ୍ତା ॥ 12॥
ତନ୍ମେ ବ୍ରୂହି ଵିଦୁର ତ୍ଵଂ ଯଥାଵନ୍
ମନୀଷିତଂ ସର୍ଵମଜାତଶତ୍ରୋଃ ।
ଯଥା ଚ ନସ୍ତାତ ହିତଂ ଭଵେଚ୍ଚ
ପ୍ରଜାଶ୍ଚ ସର୍ଵାଃ ସୁଖିତା ଭଵେଯୁଃ ॥- ॥
ଵିଦୁର ଉଵାଚ ।
ଅଭିଯୁକ୍ତଂ ବଲଵତା ଦୁର୍ବଲଂ ହୀନସାଧନମ୍ ।
ହୃତସ୍ଵଂ କାମିନଂ ଚୋରମାଵିଶନ୍ତି ପ୍ରଜାଗରାଃ ॥ 13॥
କଚ୍ଚିଦେତୈର୍ମହାଦୋଷୈର୍ନ ସ୍ପୃଷ୍ଟୋଽସି ନରାଧିପ ।
କଚ୍ଚିନ୍ନ ପରଵିତ୍ତେଷୁ ଗୃଧ୍ଯନ୍ଵିପରିତପ୍ଯସେ ॥ 14॥
ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ର ଉଵାଚ ।
ଶ୍ରୋତୁମିଚ୍ଛାମି ତେ ଧର୍ମ୍ଯଂ ପରଂ ନୈଃଶ୍ରେଯସଂ ଵଚଃ ।
ଅସ୍ମିନ୍ରାଜର୍ଷିଵଂଶେ ହି ତ୍ଵମେକଃ ପ୍ରାଜ୍ଞସମ୍ମତଃ ॥ 15॥
ଵିଦୁର ଉଵାଚ ।
ରଜା ଲକ୍ଷଣସମ୍ପନ୍ନସ୍ତ୍ରୈଲୋକ୍ଯସ୍ଯାଧିପୋ ଭଵେତ୍ ।
ପ୍ରେଷ୍ଯସ୍ତେ ପ୍ରେଷିତଶ୍ଚୈଵ ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ର ଯୁଧିଷ୍ଠିରଃ ॥- ॥
ଵିପରୀତତରଶ୍ଚ ତ୍ଵଂ ଭାଗଧେଯେ ନ ସମ୍ମତଃ ।
ଅର୍ଚିଷାଂ ପ୍ରକ୍ଷଯାଚ୍ଚୈଵ ଧର୍ମାତ୍ମା ଧର୍ମକୋଵିଦଃ ॥- ॥
ଆନୃଶଂସ୍ଯାଦନୁକ୍ରୋଶାଦ୍ଧର୍ମାତ୍ସତ୍ଯାତ୍ପରାକ୍ରମାତ୍ ।
ଗୁରୁତ୍ଵାତ୍ତ୍ଵଯି ସମ୍ପ୍ରେକ୍ଷ୍ଯ ବହୂନ୍କ୍ଲେଷାଂସ୍ତିତିକ୍ଷତେ ॥- ॥
ଦୁର୍ଯୋଧନେ ସୌବଲେ ଚ କର୍ଣେ ଦୁଃଶାସନେ ତଥା ।
ଏତେଷ୍ଵୈଶ୍ଵର୍ଯମାଧାଯ କଥଂ ତ୍ଵଂ ଭୂତିମିଚ୍ଛସି ॥- ॥
ଏକସ୍ମାତ୍ଵୃକ୍ଷାଦ୍ଯଜ୍ଞପତ୍ରାଣି ରାଜନ୍
ସ୍ରୁକ୍ଚ ଦ୍ରୌଣୀ ପେଠନୀପୀଡନେ ଚ ।
ଏତସ୍ମାଦ୍ରାଜନ୍ବ୍ରୁଵତୋ ମେ ନିବୋଧ
ଏକସ୍ମାଦ୍ଵୈ ଜାଯତେଽସଚ୍ଚ ସଚ୍ଚ ॥- ॥
ଆତ୍ମଜ୍ଞାନଂ ସମାରମ୍ଭସ୍ତିତିକ୍ଷା ଧର୍ମନିତ୍ଯତା ।
ଯମର୍ଥାନ୍ନାପକର୍ଷନ୍ତି ସ ଵୈ ପଣ୍ଦିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥- ॥
ନିଷେଵତେ ପ୍ରଶସ୍ତାନି ନିନ୍ଦିତାନି ନ ସେଵତେ ।
ଅନାସ୍ତିକଃ ଶ୍ରଦ୍ଦଧାନ ଏତତ୍ପଣ୍ଡିତ ଲକ୍ଷଣମ୍ ॥ 16॥
କ୍ରୋଧୋ ହର୍ଷଶ୍ଚ ଦର୍ପଶ୍ଚ ହ୍ରୀସ୍ତମ୍ଭୋ ମାନ୍ଯମାନିତା ।
ଯମର୍ଥାନ୍ନାପକର୍ଷନ୍ତି ସ ଵୈ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 17॥
ଯସ୍ଯ କୃତ୍ଯଂ ନ ଜାନନ୍ତି ମନ୍ତ୍ରଂ ଵା ମନ୍ତ୍ରିତଂ ପରେ ।
କୃତମେଵାସ୍ଯ ଜାନନ୍ତି ସ ଵୈ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 18॥
ଯସ୍ଯ କୃତ୍ଯଂ ନ ଵିଘ୍ନନ୍ତି ଶୀତମୁଷ୍ଣଂ ଭଯଂ ରତିଃ ।
ସମୃଦ୍ଧିରସମୃଦ୍ଧିର୍ଵା ସ ଵୈ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 19॥
ଯସ୍ଯ ସଂସାରିଣୀ ପ୍ରଜ୍ଞା ଧର୍ମାର୍ଥାଵନୁଵର୍ତତେ ।
କାମାଦର୍ଥଂ ଵୃଣୀତେ ଯଃ ସ ଵୈ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 20॥
ଯଥାଶକ୍ତି ଚିକୀର୍ଷନ୍ତି ଯଥାଶକ୍ତି ଚ କୁର୍ଵତେ ।
ନ କିଂ ଚିଦଵମନ୍ଯନ୍ତେ ପଣ୍ଡିତା ଭରତର୍ଷଭ ॥ 21॥
କ୍ଷିପ୍ରଂ ଵିଜାନାତି ଚିରଂ ଶ‍ଋଣୋତି
ଵିଜ୍ଞାଯ ଚାର୍ଥଂ ଭଜତେ ନ କାମାତ୍ ।
ନାସମ୍ପୃଷ୍ଟୋ ଵ୍ଯୌପଯୁଙ୍କ୍ତେ ପରାର୍ଥେ
ତତ୍ପ୍ରଜ୍ଞାନଂ ପ୍ରଥମଂ ପଣ୍ଡିତସ୍ଯ ॥ 22॥
ନାପ୍ରାପ୍ଯମଭିଵାଞ୍ଛନ୍ତି ନଷ୍ଟଂ ନେଚ୍ଛନ୍ତି ଶୋଚିତୁମ୍ ।
ଆପତ୍ସୁ ଚ ନ ମୁହ୍ଯନ୍ତି ନରାଃ ପଣ୍ଡିତ ବୁଦ୍ଧଯଃ ॥ 23॥
ନିଶ୍ଚିତ୍ଯ ଯଃ ପ୍ରକ୍ରମତେ ନାନ୍ତର୍ଵସତି କର୍ମଣଃ ।
ଅଵନ୍ଧ୍ଯ କାଲୋ ଵଶ୍ଯାତ୍ମା ସ ଵୈ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 24॥
ଆର୍ଯ କର୍ମଣି ରାଜ୍ଯନ୍ତେ ଭୂତିକର୍ମାଣି କୁର୍ଵତେ ।
ହିତଂ ଚ ନାଭ୍ଯସୂଯନ୍ତି ପଣ୍ଡିତା ଭରତର୍ଷଭ ॥ 25॥
ନ ହୃଷ୍ଯତ୍ଯାତ୍ମସମ୍ମାନେ ନାଵମାନେନ ତପ୍ଯତେ ।
ଗାଙ୍ଗୋ ହ୍ରଦ ଇଵାକ୍ଷୋଭ୍ଯୋ ଯଃ ସ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 26॥
ତତ୍ତ୍ଵଜ୍ଞଃ ସର୍ଵଭୂତାନାଂ ଯୋଗଜ୍ଞଃ ସର୍ଵକର୍ମଣାମ୍ ।
ଉପାଯଜ୍ଞୋ ମନୁଷ୍ଯାଣାଂ ନରଃ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 27॥
ପ୍ରଵୃତ୍ତ ଵାକ୍ଚିତ୍ରକଥ ଊହଵାନ୍ପ୍ରତିଭାନଵାନ୍ ।
ଆଶୁ ଗ୍ରନ୍ଥସ୍ଯ ଵକ୍ତା ଚ ସ ଵୈ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 28॥
ଶ୍ରୁତଂ ପ୍ରଜ୍ଞାନୁଗଂ ଯସ୍ଯ ପ୍ରଜ୍ଞା ଚୈଵ ଶ୍ରୁତାନୁଗା ।
ଅସମ୍ଭିନ୍ନାର୍ଯ ମର୍ଯାଦଃ ପଣ୍ଡିତାଖ୍ଯାଂ ଲଭେତ ସଃ ॥ 29॥
ଅର୍ଥଂ ମହାନ୍ତମାସଦ୍ଯ ଵିଦ୍ଯାମୈଶ୍ଵର୍ଯମେଵ ଚ ।
ଵିଚରତ୍ଯସମୁନ୍ନଦ୍ଧୋ ଯସ୍ଯ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥- ॥
ଅଶ୍ରୁତଶ୍ଚ ସମୁନ୍ନଦ୍ଧୋ ଦରିଦ୍ରଶ୍ଚ ମହାମନାଃ ।
ଅର୍ଥାଂଶ୍ଚାକର୍ମଣା ପ୍ରେପ୍ସୁର୍ମୂଢ ଇତ୍ଯୁଚ୍ଯତେ ବୁଧୈଃ ॥ 30॥
ସ୍ଵମର୍ଥଂ ଯଃ ପରିତ୍ଯଜ୍ଯ ପରାର୍ଥମନୁତିଷ୍ଠତି ।
ମିଥ୍ଯା ଚରତି ମିତ୍ରାର୍ଥେ ଯଶ୍ଚ ମୂଢଃ ସ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 31॥
ଅକାମାଂ କାମଯତି ଯଃ କାମଯାନାଂ ପରିତ୍ଯଜେତ୍ ।
ବଲଵନ୍ତଂ ଚ ଯୋ ଦ୍ଵେଷ୍ଟି ତମାହୁର୍ମୂଢଚେତସମ୍ ॥- ॥
ଅକାମାନ୍କାମଯତି ଯଃ କାମଯାନାନ୍ପରିଦ୍ଵିଷନ୍ ।
ବଲଵନ୍ତଂ ଚ ଯୋ ଦ୍ଵେଷ୍ଟି ତମାହୁର୍ମୂଢଚେତସମ୍ ॥ 32॥
ଅମିତ୍ରଂ କୁରୁତେ ମିତ୍ରଂ ମିତ୍ରଂ ଦ୍ଵେଷ୍ଟି ହିନସ୍ତି ଚ ।
କର୍ମ ଚାରଭତେ ଦୁଷ୍ଟଂ ତମାହୁର୍ମୂଢଚେତସମ୍ ॥ 33॥
ସଂସାରଯତି କୃତ୍ଯାନି ସର୍ଵତ୍ର ଵିଚିକିତ୍ସତେ ।
ଚିରଂ କରୋତି କ୍ଷିପ୍ରାର୍ଥେ ସ ମୂଢୋ ଭରତର୍ଷଭ ॥ 34॥
ଶ୍ରାଦ୍ଧଂ ପିତୃଭ୍ଯୋ ନ ଦଦାତି ଦୈଵତାନି ନାର୍ଚତି ।
ସୁହୃନ୍ମିତ୍ରଂ ନ ଲଭତେ ତମାହୁର୍ମୂଢଚେତସମ୍ ॥- ॥
ଅନାହୂତଃ ପ୍ରଵିଶତି ଅପୃଷ୍ଟୋ ବହୁ ଭାଷତେ ।
ଵିଶ୍ଵସତ୍ଯପ୍ରମତ୍ତେଷୁ ମୂଢ ଚେତା ନରାଧମଃ ॥ 35॥
ପରଂ କ୍ଷିପତି ଦୋଷେଣ ଵର୍ତମାନଃ ସ୍ଵଯଂ ତଥା ।
ଯଶ୍ଚ କ୍ରୁଧ୍ଯତ୍ଯନୀଶଃ ସନ୍ସ ଚ ମୂଢତମୋ ନରଃ ॥ 36॥
ଆତ୍ମନୋ ବଲମାଜ୍ଞାଯ ଧର୍ମାର୍ଥପରିଵର୍ଜିତମ୍ ।
ଅଲଭ୍ଯମିଚ୍ଛନ୍ନୈଷ୍କର୍ମ୍ଯାନ୍ମୂଢ ବୁଦ୍ଧିରିହୋଚ୍ଯତେ ॥ 37॥
ଅଶିଷ୍ଯଂ ଶାସ୍ତି ଯୋ ରାଜନ୍ଯଶ୍ଚ ଶୂନ୍ଯମୁପାସତେ ।
କଦର୍ଯଂ ଭଜତେ ଯଶ୍ଚ ତମାହୁର୍ମୂଢଚେତସମ୍ ॥ 38॥
ଅର୍ଥଂ ମହାନ୍ତମାସାଦ୍ଯ ଵିଦ୍ଯାମୈଶ୍ଵର୍ଯମେଵ ଵା ।
ଵିଚରତ୍ଯସମୁନ୍ନଦ୍ଧୋ ଯଃ ସ ପଣ୍ଡିତ ଉଚ୍ଯତେ ॥ 39॥
ଏକଃ ସମ୍ପନ୍ନମଶ୍ନାତି ଵସ୍ତେ ଵାସଶ୍ଚ ଶୋଭନମ୍ ।
ଯୋଽସଂଵିଭଜ୍ଯ ଭୃତ୍ଯେଭ୍ଯଃ କୋ ନୃଶଂସତରସ୍ତତଃ ॥ 40॥
ଏକଃ ପାପାନି କୁରୁତେ ଫଲଂ ଭୁଙ୍କ୍ତେ ମହାଜନଃ ।
ଭୋକ୍ତାରୋ ଵିପ୍ରମୁଚ୍ଯନ୍ତେ କର୍ତା ଦୋଷେଣ ଲିପ୍ଯତେ ॥ 41॥
ଏକଂ ହନ୍ଯାନ୍ନ ଵାହନ୍ଯାଦିଷୁର୍ମୁକ୍ତୋ ଧନୁଷ୍ମତା ।
ବୁଦ୍ଧିର୍ବୁଦ୍ଧିମତୋତ୍ସୃଷ୍ଟା ହନ୍ଯାଦ୍ରାଷ୍ଟ୍ରଂ ସରାଜକମ୍ ॥ 42॥
ଏକଯା ଦ୍ଵେ ଵିନିଶ୍ଚିତ୍ଯ ତ୍ରୀଂଶ୍ଚତୁର୍ଭିର୍ଵଶେ କୁରୁ ।
ପଞ୍ଚ ଜିତ୍ଵା ଵିଦିତ୍ଵା ଷଟ୍ସପ୍ତ ହିତ୍ଵା ସୁଖୀ ଭଵ ॥ 43॥
ଏକଂ ଵିଷରସୋ ହନ୍ତି ଶସ୍ତ୍ରେଣୈକଶ୍ଚ ଵଧ୍ଯତେ ।
ସରାଷ୍ଟ୍ରଂ ସ ପ୍ରଜଂ ହନ୍ତି ରାଜାନଂ ମନ୍ତ୍ରଵିସ୍ରଵଃ ॥ 44॥
ଏକଃ ସ୍ଵାଦୁ ନ ଭୁଞ୍ଜୀତ ଏକଶ୍ଚାର୍ଥାନ୍ନ ଚିନ୍ତଯେତ୍ ।
ଏକୋ ନ ଗଚ୍ଛେଦଧ୍ଵାନଂ ନୈକଃ ସୁପ୍ତେଷୁ ଜାଗୃଯାତ୍ ॥ 45॥
ଏକମେଵାଦ୍ଵିତୀଯଂ ତଦ୍ଯଦ୍ରାଜନ୍ନାଵବୁଧ୍ଯସେ ।
ସତ୍ଯଂ ସ୍ଵର୍ଗସ୍ଯ ସୋପାନଂ ପାରାଵାରସ୍ଯ ନୌରିଵ ॥ 46॥
ଏକଃ କ୍ଷମାଵତାଂ ଦୋଷୋ ଦ୍ଵିତୀଯୋ ନୋପଲଭ୍ଯତେ ।
ଯଦେନଂ କ୍ଷମଯା ଯୁକ୍ତମଶକ୍ତଂ ମନ୍ଯତେ ଜନଃ ॥ 47॥
ସୋଽସ୍ଯ ଦୋଷୋ ନ ମନ୍ତଵ୍ଯଃ କ୍ଷମା ହି ପରମଂ ବଲମ୍ ।
କ୍ଷମା ଗୁଣୋ ହ୍ଯଶକ୍ତାନାଂ ଶକ୍ତାନାଂ ଭୂଷଣଂ ତଥା ॥- ॥
କ୍ଷମା ଵଶୀକୃତିର୍ଲୋକେ କ୍ଷମଯା କିଂ ନ ସାଧ୍ଯତେ ।
ଶାନ୍ତିଶଙ୍ଖଃ କରେ ଯସ୍ଯ କିଂ କରିଷ୍ଯତି ଦୁର୍ଜନଃ ॥- ॥
ଅତୃଣେ ପତିତୋ ଵହ୍ନିଃ ସ୍ଵଯମେଵୋପଶାମ୍ଯତି ।
ଅକ୍ଷମାଵାନ୍ପରଂ ଦୋଷୈରାତ୍ମାନଂ ଚୈଵ ଯୋଜଯେତ୍ ॥- ॥
ଏକୋ ଧର୍ମଃ ପରଂ ଶ୍ରେଯଃ କ୍ଷମୈକା ଶାନ୍ତିରୁତ୍ତମା ।
ଵିଦ୍ଯୈକା ପରମା ଦୃଷ୍ଟିରହିଂସୈକା ସୁଖାଵହା ॥ 48॥
ଦ୍ଵାଵିମୌ ଗ୍ରସତେ ଭୂମିଃ ସର୍ପୋ ବିଲଶଯାନିଵ ।
ରାଜାନଂ ଚାଵିରୋଦ୍ଧାରଂ ବ୍ରାହ୍ମଣଂ ଚାପ୍ରଵାସିନମ୍ ॥ 49॥
ଦ୍ଵେ କର୍ମଣୀ ନରଃ କୁର୍ଵନ୍ନସ୍ମିଁଲ୍ଲୋକେ ଵିରୋଚତେ ।
ଅବ୍ରୁଵନ୍ପରୁଷଂ କିଂ ଚିଦସତୋ ନାର୍ଥଯଂସ୍ତଥା ॥ 50॥
ଦ୍ଵାଵିମୌ ପୁରୁଷଵ୍ଯାଘ୍ର ପରପ୍ରତ୍ଯଯ କାରିଣୌ ।
ସ୍ତ୍ରିଯଃ କାମିତ କାମିନ୍ଯୋ ଲୋକଃ ପୂଜିତ ପୂଜକଃ ॥ 51॥
ଦ୍ଵାଵିମୌ କଣ୍ଟକୌ ତୀକ୍ଷ୍ଣୌ ଶରୀରପରିଶୋଷଣୌ ।
ଯଶ୍ଚାଧନଃ କାମଯତେ ଯଶ୍ଚ କୁପ୍ଯତ୍ଯନୀଶ୍ଵରଃ ॥ 52॥
ଦ୍ଵାଵେଵ ନ ଵିରାଜେତେ ଵିପରୀତେନ କର୍ମଣା ।
ଗୃହସ୍ଥଶ୍ଚ ନିରାରମ୍ଭଃ କାର୍ଯଵାଂଶ୍ଚୈଵ ଭିକ୍ଷୁକଃ ॥- ॥
ଦ୍ଵାଵିମୌ ପୁରୁଷୌ ରାଜନ୍ସ୍ଵର୍ଗସ୍ଯ ପରି ତିଷ୍ଠତଃ ।
ପ୍ରଭୁଶ୍ଚ କ୍ଷମଯା ଯୁକ୍ତୋ ଦରିଦ୍ରଶ୍ଚ ପ୍ରଦାନଵାନ୍ ॥ 53॥
ନ୍ଯାଯାଗତସ୍ଯ ଦ୍ରଵ୍ଯସ୍ଯ ବୋଦ୍ଧଵ୍ଯୌ ଦ୍ଵାଵତିକ୍ରମୌ ।
ଅପାତ୍ରେ ପ୍ରତିପତ୍ତିଶ୍ଚ ପାତ୍ରେ ଚାପ୍ରତିପାଦନମ୍ ॥ 54॥
ଦ୍ଵାଵମ୍ଭସି ନିଵେଷ୍ଟଵ୍ଯୌ ଗଲେ ବଦ୍ଧ୍ଵା ଦୃଢଂ ଶିଲାମ୍ ।
ଧନଵନ୍ତମଦାତାରଂ ଦରିଦ୍ରଂ ଚାତପସ୍ଵିନମ୍ ॥- ॥
ଦ୍ଵାଵିମୌ ପୁରୁଷଵ୍ଯାଘ୍ର ସୁର୍ଯମଣ୍ଡଲଭେଦିନୌ ।
ପରିଵ୍ରାଡ୍ଯୋଗଯୁକ୍ତଶ୍ଚ ରଣେ ଚାଭିମୁଖୋ ହତଃ ॥- ॥
ତ୍ରଯୋ ନ୍ଯାଯା ମନୁଷ୍ଯାଣାଂ ଶ୍ରୂଯନ୍ତେ ଭରତର୍ଷଭ ।
କନୀଯାନ୍ମଧ୍ଯମଃ ଶ୍ରେଷ୍ଠ ଇତି ଵେଦଵିଦୋ ଵିଦୁଃ ॥ 55॥
ତ୍ରିଵିଧାଃ ପୁରୁଷା ରାଜନ୍ନୁତ୍ତମାଧମମଧ୍ଯମାଃ ।
ନିଯୋଜଯେଦ୍ଯଥାଵତ୍ତାଂସ୍ତ୍ରିଵିଧେଷ୍ଵେଵ କର୍ମସୁ ॥ 56॥
ତ୍ରଯ ଏଵାଧନା ରାଜନ୍ଭାର୍ଯା ଦାସସ୍ତଥା ସୁତଃ ।
ଯତ୍ତେ ସମଧିଗଚ୍ଛନ୍ତି ଯସ୍ଯ ତେ ତସ୍ଯ ତଦ୍ଧନମ୍ ॥ 57॥
ହରଣଂ ଚ ପରସ୍ଵାନାଂ ପରଦାରାଭିମର୍ଶନମ୍ ।
ସୁହୃଦଶ୍ଚ ପରିତ୍ଯାଗସ୍ତ୍ରଯୋ ଦୋଷା କ୍ଷଯାଵହଃ ॥- ॥
ତ୍ରିଵିଧଂ ନରକସ୍ଯେଦଂ ଦ୍ଵାରଂ ନାଶନମାତ୍ମନଃ ।
କାମଃ କ୍ରୋଧସ୍ତଥା ଲୋଭସ୍ତସ୍ମାଦେତତ୍ତ୍ରଯଂ ତ୍ଯଜେତ୍ ॥- ॥
ଵରପ୍ରଦାନଂ ରାଜ୍ଯାଂ ଚ ପୁତ୍ରଜନ୍ମ ଚ ଭାରତ ।
ଶତ୍ରୋଶ୍ଚ ମୋକ୍ଷଣଂ କୃଚ୍ଛ୍ରାତ୍ତ୍ରୀଣି ଚୈକଂ ଚ ତତ୍ସମମ୍ ॥- ॥
ଭକ୍ତଂ ଚ ବଜମାନଂ ଚ ତଵାସ୍ମୀତି ଵାଦିନମ୍ ।
ତ୍ରୀନେତାନ୍ ଶରଣଂ ପ୍ରାପ୍ତାନ୍ଵିଷମେଽପି ନ ସନ୍ତ୍ଯଜେତ୍ ॥- ॥
ଚତ୍ଵାରି ରାଜ୍ଞା ତୁ ମହାବଲେନ
ଵର୍ଜ୍ଯାନ୍ଯାହୁଃ ପଣ୍ଡିତସ୍ତାନି ଵିଦ୍ଯାତ୍ ।
ଅଲ୍ପପ୍ରଜ୍ଞୈଃ ସହ ମନ୍ତ୍ରଂ ନ କୁର୍ଯାନ୍
ନ ଦୀର୍ଘସୂତ୍ରୈରଲସୈଶ୍ଚାରଣୈଶ୍ଚ ॥ 58॥
ଚତ୍ଵାରି ତେ ତାତ ଗୃହେ ଵସନ୍ତୁ
ଶ୍ରିଯାଭିଜୁଷ୍ଟସ୍ଯ ଗୃହସ୍ଥ ଧର୍ମେ ।
ଵୃଦ୍ଧୋ ଜ୍ଞାତିରଵସନ୍ନଃ କୁଲୀନଃ
ସଖା ଦରିଦ୍ରୋ ଭଗିନୀ ଚାନପତ୍ଯା ॥ 59॥
ଚତ୍ଵାର୍ଯାହ ମହାରାଜ ସଦ୍ଯସ୍କାନି ବୃହସ୍ପତିଃ ।
ପୃଚ୍ଛତେ ତ୍ରିଦଶେନ୍ଦ୍ରାଯ ତାନୀମାନି ନିବୋଧ ମେ ॥ 60॥
ଦେଵତାନାଂ ଚ ସଙ୍କଲ୍ପମନୁଭାଵଂ ଚ ଧୀମତାମ୍ ।
ଵିନଯଂ କୃତଵିଦ୍ଯାନାଂ ଵିନାଶଂ ପାପକର୍ମଣାମ୍ ॥ 61॥
ଚତ୍ଵାରି କର୍ମାଣ୍ଯଭଯଙ୍କରାଣି
ଭଯଂ ପ୍ରଯଚ୍ଛନ୍ତ୍ଯଯଥାକୃତାନି ।
ମାନାଗ୍ନିହୋତ୍ରଂ ଉତ ମାନମୌନଂ
ମାନେନାଧୀତମୁତ ମାନଯଜ୍ଞଃ ॥- ॥
ପଞ୍ଚାଗ୍ନଯୋ ମନୁଷ୍ଯେଣ ପରିଚର୍ଯାଃ ପ୍ରଯତ୍ନତଃ ।
ପିତା ମାତାଗ୍ନିରାତ୍ମା ଚ ଗୁରୁଶ୍ଚ ଭରତର୍ଷଭ ॥ 62॥
ପଞ୍ଚୈଵ ପୂଜଯଁଲ୍ଲୋକେ ଯଶଃ ପ୍ରାପ୍ନୋତି କେଵଲମ୍ ।
ଦେଵାନ୍ପିତୄନ୍ମନୁଷ୍ଯାଂଶ୍ଚ ଭିକ୍ଷୂନତିଥିପଞ୍ଚମାନ୍ ॥ 63॥
ପଞ୍ଚ ତ୍ଵାନୁଗମିଷ୍ଯନ୍ତି ଯତ୍ର ଯତ୍ର ଗମିଷ୍ଯସି ।
ମିତ୍ରାଣ୍ଯମିତ୍ରା ମଧ୍ଯସ୍ଥା ଉପଜୀଵ୍ଯୋପଜୀଵିନଃ ॥ 64॥
ପଞ୍ଚେନ୍ଦ୍ରିଯସ୍ଯ ମର୍ତ୍ଯସ୍ଯ ଛିଦ୍ରଂ ଚେଦେକମିନ୍ଦ୍ରିଯମ୍ ।
ତତୋଽସ୍ଯ ସ୍ରଵତି ପ୍ରଜ୍ଞା ଦୃତେଃ ପାଦାଦିଵୋଦକମ୍ ॥ 65॥
ଷଡ୍ଦୋଷାଃ ପୁରୁଷେଣେହ ହାତଵ୍ଯା ଭୂତିମିଚ୍ଛତା ।
ନିଦ୍ରା ତନ୍ଦ୍ରୀ ଭଯଂ କ୍ରୋଧ ଆଲସ୍ଯଂ ଦୀର୍ଘସୂତ୍ରତା ॥ 66॥
ଷଡିମାନ୍ପୁରୁଷୋ ଜହ୍ଯାଦ୍ଭିନ୍ନାଂ ନାଵମିଵାର୍ଣଵେ ।
ଅପ୍ରଵକ୍ତାରମାଚାର୍ଯମନଧୀଯାନମୃତ୍ଵିଜମ୍ ॥ 67॥
ଅରକ୍ଷିତାରଂ ରାଜାନଂ ଭାର୍ଯାଂ ଚାପ୍ରିଯ ଵାଦିନୀମ୍ ।
ଗ୍ରାମକାରଂ ଚ ଗୋପାଲଂ ଵନକାମଂ ଚ ନାପିତମ୍ ॥ 68॥
ଷଡେଵ ତୁ ଗୁଣାଃ ପୁଂସା ନ ହାତଵ୍ଯାଃ କଦାଚନ ।
ସତ୍ଯଂ ଦାନମନାଲସ୍ଯମନସୂଯା କ୍ଷମା ଧୃତିଃ ॥ 69॥
ଅର୍ଥାଗମୋ ନିତ୍ଯମରୋଗିତା ଚ
ପ୍ରିଯା ଚ ଭାର୍ଯା ପ୍ରିଯଵାଦିନୀ ଚ ।
ଵଶ୍ଯଶ୍ଚ ପୁତ୍ରୋଽର୍ଥକରୀ ଚ ଵିଦ୍ଯା
ଷଟ୍ ଜୀଵଲୋକସ୍ଯ ସୁଖାନି ରାଜନ୍ ॥- ॥
ଷଣ୍ଣାମାତ୍ମନି ନିତ୍ଯାନାମୈଶ୍ଵର୍ଯଂ ଯୋଽଧିଗଚ୍ଛତି ।
ନ ସ ପାପୈଃ କୁତୋଽନର୍ଥୈର୍ଯୁଜ୍ଯତେ ଵିଜିତେନ୍ଦ୍ରିଯଃ ॥ 70॥
ଷଡିମେ ଷଟ୍ସୁ ଜୀଵନ୍ତି ସପ୍ତମୋ ନୋପଲଭ୍ଯତେ ।
ଚୋରାଃ ପ୍ରମତ୍ତେ ଜୀଵନ୍ତି ଵ୍ଯାଧିତେଷୁ ଚିକିତ୍ସକାଃ ॥ 71॥
ପ୍ରମଦାଃ କାମଯାନେଷୁ ଯଜମାନେଷୁ ଯାଜକାଃ ।
ରାଜା ଵିଵଦମାନେଷୁ ନିତ୍ଯଂ ମୂର୍ଖେଷୁ ପଣ୍ଡିତାଃ ॥ 72॥
ଷଡିମାନି ଵିନଶ୍ଯନ୍ତି ମୁହୂର୍ତମନଵେକ୍ଷଣାତ୍ ।
ଗାଵଃ ସେଵା କୃଷିର୍ଭାର୍ଯା ଵିଦ୍ଯା ଵୃଷଲସଙ୍ଗତିଃ ॥- ॥
ଷଡେତେ ହ୍ଯଵମନ୍ଯନ୍ତେ ନିତ୍ଯଂ ପୂର୍ଵୋପକାରିଣମ୍ ।
ଆଚାର୍ଯଂ ଶିକ୍ଷିତା ଶିଷ୍ଯାଃ କୃତଦାରଶ୍ଚ ମାତରମ୍ ॥- ॥
ନାରିଂ ଵିଗତକାମସ୍ତୁ କୃତାର୍ଥାଶ୍ଚ ପ୍ରଯୋଜକମ୍ ।
ନାଵଂ ନିସ୍ତୀର୍ଣକାନ୍ତାରା ନାତୁରାଶ୍ଚ ଚିକିତ୍ସକମ୍ ॥- ॥
ଆରୋଗ୍ଯମାନୃଣ୍ଯମଵିପ୍ରଵାସଃ
ସଦ୍ଭିର୍ମନୁଷ୍ଯୈଃ ସହ ସମ୍ପ୍ରଯୋଗଃ ।
ସ୍ଵପ୍ରତ୍ଯଯା ଵୃତ୍ତିରଭୀତଵାସଃ
ଷଟ୍ ଜୀଵଲୋକସ୍ଯ ସୁଖାନି ରାଜନ୍ ॥- ॥
ଈର୍ଷୁର୍ଘୃଣୀ ନସନ୍ତୁଷ୍ଟଃ କ୍ରୋଧନୋ ନିତ୍ଯଶଙ୍କିତଃ ।
ପରଭାଗ୍ଯୋପଜୀଵୀ ଚ ଷଡେତେ ନିତ୍ଯଦୁଃଖିତାଃ ॥- ॥
ସପ୍ତ ଦୋଷାଃ ସଦା ରାଜ୍ଞା ହାତଵ୍ଯା ଵ୍ଯସନୋଦଯାଃ ।
ପ୍ରାଯଶୋ ଯୈର୍ଵିନଶ୍ଯନ୍ତି କୃତମୂଲାଶ୍ଚ ପାର୍ଥିଵାଃ ॥ 73॥
ସ୍ତ୍ରିଯୋଽକ୍ଷା ମୃଗଯା ପାନଂ ଵାକ୍ପାରୁଷ୍ଯଂ ଚ ପଞ୍ଚମମ୍ ।
ମହଚ୍ଚ ଦଣ୍ଡପାରୁଷ୍ଯମର୍ଥଦୂଷଣମେଵ ଚ ॥ 74॥
ଅଷ୍ଟୌ ପୂର୍ଵନିମିତ୍ତାନି ନରସ୍ଯ ଵିନଶିଷ୍ଯତଃ ।
ବ୍ରାହ୍ମଣାନ୍ପ୍ରଥମଂ ଦ୍ଵେଷ୍ଟି ବ୍ରାହ୍ମଣୈଶ୍ଚ ଵିରୁଧ୍ଯତେ ॥ 75॥
ବ୍ରାହ୍ମଣ ସ୍ଵାନି ଚାଦତ୍ତେ ବ୍ରାହ୍ମଣାଂଶ୍ଚ ଜିଘାଂସତି ।
ରମତେ ନିନ୍ଦଯା ଚୈଷାଂ ପ୍ରଶଂସାଂ ନାଭିନନ୍ଦତି ॥ 76॥
ନୈତାନ୍ସ୍ମରତି କୃତ୍ଯେଷୁ ଯାଚିତଶ୍ଚାଭ୍ଯସୂଯତି ।
ଏତାନ୍ଦୋଷାନ୍ନରଃ ପ୍ରାଜ୍ଞୋ ବୁଦ୍ଧ୍ଯା ବୁଦ୍ଧ୍ଵା ଵିଵର୍ଜଯେତ୍ ॥ 77॥
ଅଷ୍ଟାଵିମାନି ହର୍ଷସ୍ଯ ନଵ ନୀତାନି ଭାରତ ।
ଵର୍ତମାନାନି ଦୃଶ୍ଯନ୍ତେ ତାନ୍ଯେଵ ସୁସୁଖାନ୍ଯପି ॥ 78॥
ସମାଗମଶ୍ଚ ସଖିଭିର୍ମହାଂଶ୍ଚୈଵ ଧନାଗମଃ ।
ପୁତ୍ରେଣ ଚ ପରିଷ୍ଵଙ୍ଗଃ ସନ୍ନିପାତଶ୍ଚ ମୈଥୁନେ ॥ 79॥
ସମଯେ ଚ ପ୍ରିଯାଲାପଃ ସ୍ଵଯୂଥେଷୁ ଚ ସନ୍ନତିଃ ।
ଅଭିପ୍ରେତସ୍ଯ ଲାଭଶ୍ଚ ପୂଜା ଚ ଜନସଂସଦି ॥ 80॥
ଅଷ୍ଟୌ ଗୁଣାଃ ପୁରୁଷଂ ଦୀପଯନ୍ତି
ପ୍ରଜ୍ଞା ଚ କୌଲ୍ଯଂ ଚ ଦମଃ ଶ୍ରୁତଂ ଚ ।
ପରାକ୍ରମଶ୍ଚାବହୁଭାଷିତା ଚ
ଦାନଂ ଯଥାଶକ୍ତି କୃତଜ୍ଞତା ଚ ॥- ॥
ନଵଦ୍ଵାରମିଦଂ ଵେଶ୍ମ ତ୍ରିସ୍ଥୂଣଂ ପଞ୍ଚ ସାକ୍ଷିକମ୍ ।
କ୍ଷେତ୍ରଜ୍ଞାଧିଷ୍ଠିତଂ ଵିଦ୍ଵାନ୍ଯୋ ଵେଦ ସ ପରଃ କଵିଃ ॥ 81॥
ଦଶ ଧର୍ମଂ ନ ଜାନନ୍ତି ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ର ନିବୋଧ ତାନ୍ ।
ମତ୍ତଃ ପ୍ରମତ୍ତ ଉନ୍ମତ୍ତଃ ଶ୍ରାନ୍ତଃ କ୍ରୁଦ୍ଧୋ ବୁଭୁକ୍ଷିତଃ ॥ 82॥
ତ୍ଵରମାଣଶ୍ଚ ଭୀରୁଶ୍ଚ ଲୁବ୍ଧଃ କାମୀ ଚ ତେ ଦଶ ।
ତସ୍ମାଦେତେଷୁ ଭାଵେଷୁ ନ ପ୍ରସଜ୍ଜେତ ପଣ୍ଡିତଃ ॥ 83॥
ଅତ୍ରୈଵୋଦାହରନ୍ତୀମମିତିହାସଂ ପୁରାତନମ୍ ।
ପୁତ୍ରାର୍ଥମସୁରେନ୍ଦ୍ରେଣ ଗୀତଂ ଚୈଵ ସୁଧନ୍ଵନା ॥ 84॥
ଯଃ କାମମନ୍ଯୂ ପ୍ରଜହାତି ରାଜା
ପାତ୍ରେ ପ୍ରତିଷ୍ଠାପଯତେ ଧନଂ ଚ ।
ଵିଶେଷଵିଚ୍ଛ୍ରୁତଵାନ୍କ୍ଷିପ୍ରକାରୀ
ତଂ ସର୍ଵଲୋକଃ କୁରୁତେ ପ୍ରମାଣମ୍ ॥ 85॥
ଜାନାତି ଵିଶ୍ଵାସଯିତୁଂ ମନୁଷ୍ଯାନ୍
ଵିଜ୍ଞାତ ଦୋଷେଷୁ ଦଧାତି ଦଣ୍ଡମ୍ ।
ଜାନାତି ମାତ୍ରାଂ ଚ ତଥା କ୍ଷମାଂ ଚ
ତଂ ତାଦୃଶଂ ଶ୍ରୀର୍ଜୁଷତେ ସମଗ୍ରା ॥ 86॥
ସୁଦୁର୍ବଲଂ ନାଵଜାନାତି କଞ୍ଚିଦ୍-
ଯୁକ୍ତୋ ରିପୁଂ ସେଵତେ ବୁଦ୍ଧିପୂର୍ଵମ୍ ।
ନ ଵିଗ୍ରହଂ ରୋଚଯତେ ବଲସ୍ଥୈଃ
କାଲେ ଚ ଯୋ ଵିକ୍ରମତେ ସ ଧୀରଃ ॥ 87॥
ପ୍ରାପ୍ଯାପଦଂ ନ ଵ୍ଯଥତେ କଦା ଚିଦ୍
ଉଦ୍ଯୋଗମନ୍ଵିଚ୍ଛତି ଚାପ୍ରମତ୍ତଃ ।
ଦୁଃଖଂ ଚ କାଲେ ସହତେ ଜିତାତ୍ମା
ଧୁରନ୍ଧରସ୍ତସ୍ଯ ଜିତାଃ ସପତ୍ନାଃ ॥ 88॥
ଅନର୍ଥକଂ ଵିପ୍ର ଵାସଂ ଗୃହେଭ୍ଯଃ
ପାପୈଃ ସନ୍ଧିଂ ପରଦାରାଭିମର୍ଶମ୍ ।
ଦମ୍ଭଂ ସ୍ତୈନ୍ଯଂ ପୈଶୁନଂ ମଦ୍ଯ ପାନଂ
ନ ସେଵତେ ଯଃ ସ ସୁଖୀ ସଦୈଵ ॥ 89॥
ନ ସଂରମ୍ଭେଣାରଭତେଽର୍ଥଵର୍ଗମ୍
ଆକାରିତଃ ଶଂସତି ତଥ୍ଯମେଵ ।
ନ ମାତ୍ରାର୍ଥେ ରୋଚଯତେ ଵିଵାଦଂ
ନାପୂଜିତଃ କୁପ୍ଯତି ଚାପ୍ଯମୂଢଃ ॥ 90॥
ନ ଯୋଽଭ୍ଯସୂଯତ୍ଯନୁକମ୍ପତେ ଚ
ନ ଦୁର୍ବଲଃ ପ୍ରାତିଭାଵ୍ଯଂ କରୋତି ।
ନାତ୍ଯାହ କିଂ ଚିତ୍କ୍ଷମତେ ଵିଵାଦଂ
ସର୍ଵତ୍ର ତାଦୃଗ୍ଲଭତେ ପ୍ରଶଂସାମ୍ ॥ 91॥
ଯୋ ନୋଦ୍ଧତଂ କୁରୁତେ ଜାତୁ ଵେଷଂ
ନ ପୌରୁଷେଣାପି ଵିକତ୍ଥତେଽନ୍ଯାନ୍ ।
ନ ମୂର୍ଚ୍ଛିତଃ କଟୁକାନ୍ଯାହ କିଂ ଚିତ୍
ପ୍ରିଯଂ ସଦା ତଂ କୁରୁତେ ଜନୋଽପି ॥ 92॥
ନ ଵୈରମୁଦ୍ଦୀପଯତି ପ୍ରଶାନ୍ତଂ
ନ ଦର୍ମମାରୋହତି ନାସ୍ତମେତି ।
ନ ଦୁର୍ଗତୋଽସ୍ମୀତି କରୋତି ମନ୍ଯୁଂ
ତମାର୍ଯ ଶୀଲଂ ପରମାହୁରଗ୍ର୍ଯମ୍ ॥ 93॥
ନ ସ୍ଵେ ସୁଖେ ଵୈ କୁରୁତେ ପ୍ରହର୍ଷଂ
ନାନ୍ଯସ୍ଯ ଦୁଃଖେ ଭଵତି ପ୍ରତୀତଃ ।
ଦତ୍ତ୍ଵା ନ ପଶ୍ଚାତ୍କୁରୁତେଽନୁତାପଂ
ନ କତ୍ଥତେ ସତ୍ପୁରୁଷାର୍ଯ ଶୀଲଃ ॥ 94॥
ଦେଶାଚାରାନ୍ସମଯାଞ୍ଜାତିଧର୍ମାନ୍
ବୁଭୂଷତେ ଯସ୍ତୁ ପରାଵରଜ୍ଞଃ ।
ସ ତତ୍ର ତତ୍ରାଧିଗତଃ ସଦୈଵ
ମହାଜନସ୍ଯାଧିପତ୍ଯଂ କରୋତି ॥ 95॥
ଦମ୍ଭଂ ମୋହଂ ମତ୍ସରଂ ପାପକୃତ୍ଯଂ
ରାଜଦ୍ଵିଷ୍ଟଂ ପୈଶୁନଂ ପୂଗଵୈରମ୍ ।
ମତ୍ତୋନ୍ମତ୍ତୈର୍ଦୁର୍ଜନୈଶ୍ଚାପି ଵାଦଂ
ଯଃ ପ୍ରଜ୍ଞାଵାନ୍ଵର୍ଜଯେତ୍ସ ପ୍ରଧାନଃ ॥ 96॥
ଦମଂ ଶୌଚଂ ଦୈଵତଂ ମଙ୍ଗଲାନି
ପ୍ରାଯଶ୍ଚିତ୍ତଂ ଵିଵିଧାଁଲ୍ଲୋକଵାଦାନ୍ ।
ଏତାନି ଯଃ କୁରୁତେ ନୈତ୍ଯକାନି
ତସ୍ଯୋତ୍ଥାନଂ ଦେଵତା ରାଧଯନ୍ତି ॥ 97॥
ସମୈର୍ଵିଵାହଂ କୁରୁତେ ନ ହୀନୈଃ
ସମୈଃ ସଖ୍ଯଂ ଵ୍ଯଵହାରଂ କଥାଶ୍ଚ ।
ଗୁଣୈର୍ଵିଶିଷ୍ଟାଂଶ୍ଚ ପୁରୋ ଦଧାତି
ଵିପଶ୍ଚିତସ୍ତସ୍ଯ ନଯାଃ ସୁନୀତାଃ ॥ 98॥
ମିତଂ ଭୁଙ୍କ୍ତେ ସଂଵିଭଜ୍ଯାଶ୍ରିତେଭ୍ଯୋ
ମିତଂ ସ୍ଵପିତ୍ଯମିତଂ କର୍ମକୃତ୍ଵା ।
ଦଦାତ୍ଯମିତ୍ରେଷ୍ଵପି ଯାଚିତଃ ସଂ-
ସ୍ତମାତ୍ମଵନ୍ତଂ ପ୍ରଜହାତ୍ଯନର୍ଥାଃ ॥ 99॥
ଚିକୀର୍ଷିତଂ ଵିପ୍ରକୃତଂ ଚ ଯସ୍ଯ
ନାନ୍ଯେ ଜନାଃ କର୍ମ ଜାନନ୍ତି କିଂ ଚିତ୍ ।
ମନ୍ତ୍ରେ ଗୁପ୍ତେ ସମ୍ଯଗନୁଷ୍ଠିତେ ଚ
ସ୍ଵଲ୍ପୋ ନାସ୍ଯ ଵ୍ଯଥତେ କଶ୍ଚିଦର୍ଥଃ ॥ 100॥
ଯଃ ସର୍ଵଭୂତପ୍ରଶମେ ନିଵିଷ୍ଟଃ
ସତ୍ଯୋ ମୃଦୁର୍ଦାନକୃଚ୍ଛୁଦ୍ଧ ଭାଵଃ ।
ଅତୀଵ ସଞ୍ଜ୍ଞାଯତେ ଜ୍ଞାତିମଧ୍ଯେ
ମହାମଣିର୍ଜାତ୍ଯ ଇଵ ପ୍ରସନ୍ନଃ ॥ 101॥
ଯ ଆତ୍ମନାପତ୍ରପତେ ଭୃଶଂ ନରଃ
ସ ସର୍ଵଲୋକସ୍ଯ ଗୁରୁର୍ଭଵତ୍ଯୁତ ।
ଅନନ୍ତ ତେଜାଃ ସୁମନାଃ ସମାହିତଃ
ସ୍ଵତେଜସା ସୂର୍ଯ ଇଵାଵଭାସତେ ॥ 102॥
ଵନେ ଜାତାଃ ଶାପଦଗ୍ଧସ୍ଯ ରାଜ୍ଞଃ
ପାଣ୍ଡୋଃ ପୁତ୍ରାଃ ପଞ୍ଚ ପଞ୍ଚେନ୍ଦ୍ର କଲ୍ପାଃ ।
ତ୍ଵଯୈଵ ବାଲା ଵର୍ଧିତାଃ ଶିକ୍ଷିତାଶ୍ଚ
ତଵାଦେଶଂ ପାଲଯନ୍ତ୍ଯାମ୍ବିକେଯ ॥ 103॥
ପ୍ରଦାଯୈଷାମୁଚିତଂ ତାତ ରାଜ୍ଯଂ
ସୁଖୀ ପୁତ୍ରୈଃ ସହିତୋ ମୋଦମାନଃ ।
ନ ଦେଵାନାଂ ନାପି ଚ ମାନୁଷାଣାଂ
ଭଵିଷ୍ଯସି ତ୍ଵଂ ତର୍କଣୀଯୋ ନରେନ୍ଦ୍ର ॥ 104॥
॥ ଇତି ଶ୍ରୀମହାଭାରତେ ଉଦ୍ଯୋଗପର୍ଵଣି ପ୍ରଜାଗରପର୍ଵଣି
ଵିଦୁରନୀତିଵାକ୍ଯେ ତ୍ରଯସ୍ତ୍ରିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥ 33 ॥
Roman (IAST) Transliteration
|| atha śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi viduranītivākye trayastriṃśo'dhyāyaḥ ||
vaiśampāyana uvāca |
dvāḥsthaṃ prāha mahāprājño dhṛtarāṣṭro mahīpatiḥ |
viduraṃ draṣṭumicchāmi tamihānaya māciram || 1||
prahito dhṛtarāṣṭreṇa dūtaḥ kṣattāramabravīt |
īśvarastvāṃ mahārājo mahāprājña didṛkṣati || 2||
evamuktastu viduraḥ prāpya rājaniveśanam |
abravīddhṛtarāṣṭrāya dvāḥstha māṃ prativedaya || 3||
dvāḥstha uvāca |
viduro'yamanuprāpto rājendra tava śāsanāt |
draṣṭumicchati te pādau kiṃ karotu praśādhi mām || 4||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
praveśaya mahāprājñaṃ viduraṃ dīrghadarśinam |
ahaṃ hi vidurasyāsya nākālyo jātu darśane || 5||
dvāḥstha uvāca |
praviśāntaḥ puraṃ kṣattarmahārājasya dhīmataḥ |
na hi te darśane'kālyo jātu rājā bravīti mām || 6||
vaiśampāyana uvāca |
tataḥ praviśya viduro dhṛtarāṣṭra niveśanam |
abravītprāñjalirvākyaṃ cintayānaṃ narādhipam || 7||
viduro'haṃ mahāprājña samprāptastava śāsanāt |
yadi kiṃ cana kartavyamayamasmi praśādhi mām || 8||
dhṛtaraṣtra uvāca |
sañjayo vidura prāpto garhayitvā ca māṃ gataḥ |
ajātaśatroḥ śvo vākyaṃ sabhāmadhye sa vakṣyati || 9||
tasyādya kuruvīrasya na vijñātaṃ vaco mayā |
tanme dahati gātrāṇi tadakārṣītprajāgaram || 10||
jāgrato dahyamānasya śreyo yadiha paśyasi |
tadbrūhi tvaṃ hi nastāta dharmārthakuśalo hyasi || 11||
yataḥ prāptaḥ sañjayaḥ pāṇḍavebhyo
na me yathāvanmanasaḥ praśāntiḥ |
savendriyāṇyaprakṛtiṃ gatāni
kiṃ vakṣyatītyeva hi me'dya cintā || 12||
tanme brūhi vidura tvaṃ yathāvan
manīṣitaṃ sarvamajātaśatroḥ |
yathā ca nastāta hitaṃ bhavecca
prajāśca sarvāḥ sukhitā bhaveyuḥ ||- ||
vidura uvāca |
abhiyuktaṃ balavatā durbalaṃ hīnasādhanam |
hṛtasvaṃ kāminaṃ coramāviśanti prajāgarāḥ || 13||
kaccidetairmahādoṣairna spṛṣṭo'si narādhipa |
kaccinna paravitteṣu gṛdhyanviparitapyase || 14||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
śrotumicchāmi te dharmyaṃ paraṃ naiḥśreyasaṃ vacaḥ |
asminrājarṣivaṃśe hi tvamekaḥ prājñasammataḥ || 15||
vidura uvāca |
rajā lakṣaṇasampannastrailokyasyādhipo bhavet |
preṣyaste preṣitaścaiva dhṛtarāṣṭra yudhiṣṭhiraḥ ||- ||
viparītataraśca tvaṃ bhāgadheye na sammataḥ |
arciṣāṃ prakṣayāccaiva dharmātmā dharmakovidaḥ ||- ||
ānṛśaṃsyādanukrośāddharmātsatyātparākramāt |
gurutvāttvayi samprekṣya bahūnkleṣāṃstitikṣate ||- ||
duryodhane saubale ca karṇe duḥśāsane tathā |
eteṣvaiśvaryamādhāya kathaṃ tvaṃ bhūtimicchasi ||- ||
ekasmātvṛkṣādyajñapatrāṇi rājan
srukca drauṇī peṭhanīpīḍane ca |
etasmādrājanbruvato me nibodha
ekasmādvai jāyate'sacca sacca ||- ||
ātmajñānaṃ samārambhastitikṣā dharmanityatā |
yamarthānnāpakarṣanti sa vai paṇdita ucyate ||- ||
niṣevate praśastāni ninditāni na sevate |
anāstikaḥ śraddadhāna etatpaṇḍita lakṣaṇam || 16||
krodho harṣaśca darpaśca hrīstambho mānyamānitā |
yamarthānnāpakarṣanti sa vai paṇḍita ucyate || 17||
yasya kṛtyaṃ na jānanti mantraṃ vā mantritaṃ pare |
kṛtamevāsya jānanti sa vai paṇḍita ucyate || 18||
yasya kṛtyaṃ na vighnanti śītamuṣṇaṃ bhayaṃ ratiḥ |
samṛddhirasamṛddhirvā sa vai paṇḍita ucyate || 19||
yasya saṃsāriṇī prajñā dharmārthāvanuvartate |
kāmādarthaṃ vṛṇīte yaḥ sa vai paṇḍita ucyate || 20||
yathāśakti cikīrṣanti yathāśakti ca kurvate |
na kiṃ cidavamanyante paṇḍitā bharatarṣabha || 21||
kṣipraṃ vijānāti ciraṃ śa‍ṛṇoti
vijñāya cārthaṃ bhajate na kāmāt |
nāsampṛṣṭo vyaupayuṅkte parārthe
tatprajñānaṃ prathamaṃ paṇḍitasya || 22||
nāprāpyamabhivāñchanti naṣṭaṃ necchanti śocitum |
āpatsu ca na muhyanti narāḥ paṇḍita buddhayaḥ || 23||
niścitya yaḥ prakramate nāntarvasati karmaṇaḥ |
avandhya kālo vaśyātmā sa vai paṇḍita ucyate || 24||
ārya karmaṇi rājyante bhūtikarmāṇi kurvate |
hitaṃ ca nābhyasūyanti paṇḍitā bharatarṣabha || 25||
na hṛṣyatyātmasammāne nāvamānena tapyate |
gāṅgo hrada ivākṣobhyo yaḥ sa paṇḍita ucyate || 26||
tattvajñaḥ sarvabhūtānāṃ yogajñaḥ sarvakarmaṇām |
upāyajño manuṣyāṇāṃ naraḥ paṇḍita ucyate || 27||
pravṛtta vākcitrakatha ūhavānpratibhānavān |
āśu granthasya vaktā ca sa vai paṇḍita ucyate || 28||
śrutaṃ prajñānugaṃ yasya prajñā caiva śrutānugā |
asambhinnārya maryādaḥ paṇḍitākhyāṃ labheta saḥ || 29||
arthaṃ mahāntamāsadya vidyāmaiśvaryameva ca |
vicaratyasamunnaddho yasya paṇḍita ucyate ||- ||
aśrutaśca samunnaddho daridraśca mahāmanāḥ |
arthāṃścākarmaṇā prepsurmūḍha ityucyate budhaiḥ || 30||
svamarthaṃ yaḥ parityajya parārthamanutiṣṭhati |
mithyā carati mitrārthe yaśca mūḍhaḥ sa ucyate || 31||
akāmāṃ kāmayati yaḥ kāmayānāṃ parityajet |
balavantaṃ ca yo dveṣṭi tamāhurmūḍhacetasam ||- ||
akāmānkāmayati yaḥ kāmayānānparidviṣan |
balavantaṃ ca yo dveṣṭi tamāhurmūḍhacetasam || 32||
amitraṃ kurute mitraṃ mitraṃ dveṣṭi hinasti ca |
karma cārabhate duṣṭaṃ tamāhurmūḍhacetasam || 33||
saṃsārayati kṛtyāni sarvatra vicikitsate |
ciraṃ karoti kṣiprārthe sa mūḍho bharatarṣabha || 34||
śrāddhaṃ pitṛbhyo na dadāti daivatāni nārcati |
suhṛnmitraṃ na labhate tamāhurmūḍhacetasam ||- ||
anāhūtaḥ praviśati apṛṣṭo bahu bhāṣate |
viśvasatyapramatteṣu mūḍha cetā narādhamaḥ || 35||
paraṃ kṣipati doṣeṇa vartamānaḥ svayaṃ tathā |
yaśca krudhyatyanīśaḥ sansa ca mūḍhatamo naraḥ || 36||
ātmano balamājñāya dharmārthaparivarjitam |
alabhyamicchannaiṣkarmyānmūḍha buddhirihocyate || 37||
aśiṣyaṃ śāsti yo rājanyaśca śūnyamupāsate |
kadaryaṃ bhajate yaśca tamāhurmūḍhacetasam || 38||
arthaṃ mahāntamāsādya vidyāmaiśvaryameva vā |
vicaratyasamunnaddho yaḥ sa paṇḍita ucyate || 39||
ekaḥ sampannamaśnāti vaste vāsaśca śobhanam |
yo'saṃvibhajya bhṛtyebhyaḥ ko nṛśaṃsatarastataḥ || 40||
ekaḥ pāpāni kurute phalaṃ bhuṅkte mahājanaḥ |
bhoktāro vipramucyante kartā doṣeṇa lipyate || 41||
ekaṃ hanyānna vāhanyādiṣurmukto dhanuṣmatā |
buddhirbuddhimatotsṛṣṭā hanyādrāṣṭraṃ sarājakam || 42||
ekayā dve viniścitya trīṃścaturbhirvaśe kuru |
pañca jitvā viditvā ṣaṭsapta hitvā sukhī bhava || 43||
ekaṃ viṣaraso hanti śastreṇaikaśca vadhyate |
sarāṣṭraṃ sa prajaṃ hanti rājānaṃ mantravisravaḥ || 44||
ekaḥ svādu na bhuñjīta ekaścārthānna cintayet |
eko na gacchedadhvānaṃ naikaḥ supteṣu jāgṛyāt || 45||
ekamevādvitīyaṃ tadyadrājannāvabudhyase |
satyaṃ svargasya sopānaṃ pārāvārasya nauriva || 46||
ekaḥ kṣamāvatāṃ doṣo dvitīyo nopalabhyate |
yadenaṃ kṣamayā yuktamaśaktaṃ manyate janaḥ || 47||
so'sya doṣo na mantavyaḥ kṣamā hi paramaṃ balam |
kṣamā guṇo hyaśaktānāṃ śaktānāṃ bhūṣaṇaṃ tathā ||- ||
kṣamā vaśīkṛtirloke kṣamayā kiṃ na sādhyate |
śāntiśaṅkhaḥ kare yasya kiṃ kariṣyati durjanaḥ ||- ||
atṛṇe patito vahniḥ svayamevopaśāmyati |
akṣamāvānparaṃ doṣairātmānaṃ caiva yojayet ||- ||
eko dharmaḥ paraṃ śreyaḥ kṣamaikā śāntiruttamā |
vidyaikā paramā dṛṣṭirahiṃsaikā sukhāvahā || 48||
dvāvimau grasate bhūmiḥ sarpo bilaśayāniva |
rājānaṃ cāviroddhāraṃ brāhmaṇaṃ cāpravāsinam || 49||
dve karmaṇī naraḥ kurvannasmi~lloke virocate |
abruvanparuṣaṃ kiṃ cidasato nārthayaṃstathā || 50||
dvāvimau puruṣavyāghra parapratyaya kāriṇau |
striyaḥ kāmita kāminyo lokaḥ pūjita pūjakaḥ || 51||
dvāvimau kaṇṭakau tīkṣṇau śarīrapariśoṣaṇau |
yaścādhanaḥ kāmayate yaśca kupyatyanīśvaraḥ || 52||
dvāveva na virājete viparītena karmaṇā |
gṛhasthaśca nirārambhaḥ kāryavāṃścaiva bhikṣukaḥ ||- ||
dvāvimau puruṣau rājansvargasya pari tiṣṭhataḥ |
prabhuśca kṣamayā yukto daridraśca pradānavān || 53||
nyāyāgatasya dravyasya boddhavyau dvāvatikramau |
apātre pratipattiśca pātre cāpratipādanam || 54||
dvāvambhasi niveṣṭavyau gale baddhvā dṛḍhaṃ śilām |
dhanavantamadātāraṃ daridraṃ cātapasvinam ||- ||
dvāvimau puruṣavyāghra suryamaṇḍalabhedinau |
parivrāḍyogayuktaśca raṇe cābhimukho hataḥ ||- ||
trayo nyāyā manuṣyāṇāṃ śrūyante bharatarṣabha |
kanīyānmadhyamaḥ śreṣṭha iti vedavido viduḥ || 55||
trividhāḥ puruṣā rājannuttamādhamamadhyamāḥ |
niyojayedyathāvattāṃstrividheṣveva karmasu || 56||
traya evādhanā rājanbhāryā dāsastathā sutaḥ |
yatte samadhigacchanti yasya te tasya taddhanam || 57||
haraṇaṃ ca parasvānāṃ paradārābhimarśanam |
suhṛdaśca parityāgastrayo doṣā kṣayāvahaḥ ||- ||
trividhaṃ narakasyedaṃ dvāraṃ nāśanamātmanaḥ |
kāmaḥ krodhastathā lobhastasmādetattrayaṃ tyajet ||- ||
varapradānaṃ rājyāṃ ca putrajanma ca bhārata |
śatrośca mokṣaṇaṃ kṛcchrāttrīṇi caikaṃ ca tatsamam ||- ||
bhaktaṃ ca bajamānaṃ ca tavāsmīti vādinam |
trīnetān śaraṇaṃ prāptānviṣame'pi na santyajet ||- ||
catvāri rājñā tu mahābalena
varjyānyāhuḥ paṇḍitastāni vidyāt |
alpaprajñaiḥ saha mantraṃ na kuryān
na dīrghasūtrairalasaiścāraṇaiśca || 58||
catvāri te tāta gṛhe vasantu
śriyābhijuṣṭasya gṛhastha dharme |
vṛddho jñātiravasannaḥ kulīnaḥ
sakhā daridro bhaginī cānapatyā || 59||
catvāryāha mahārāja sadyaskāni bṛhaspatiḥ |
pṛcchate tridaśendrāya tānīmāni nibodha me || 60||
devatānāṃ ca saṅkalpamanubhāvaṃ ca dhīmatām |
vinayaṃ kṛtavidyānāṃ vināśaṃ pāpakarmaṇām || 61||
catvāri karmāṇyabhayaṅkarāṇi
bhayaṃ prayacchantyayathākṛtāni |
mānāgnihotraṃ uta mānamaunaṃ
mānenādhītamuta mānayajñaḥ ||- ||
pañcāgnayo manuṣyeṇa paricaryāḥ prayatnataḥ |
pitā mātāgnirātmā ca guruśca bharatarṣabha || 62||
pañcaiva pūjaya~lloke yaśaḥ prāpnoti kevalam |
devānpitṝnmanuṣyāṃśca bhikṣūnatithipañcamān || 63||
pañca tvānugamiṣyanti yatra yatra gamiṣyasi |
mitrāṇyamitrā madhyasthā upajīvyopajīvinaḥ || 64||
pañcendriyasya martyasya chidraṃ cedekamindriyam |
tato'sya sravati prajñā dṛteḥ pādādivodakam || 65||
ṣaḍdoṣāḥ puruṣeṇeha hātavyā bhūtimicchatā |
nidrā tandrī bhayaṃ krodha ālasyaṃ dīrghasūtratā || 66||
ṣaḍimānpuruṣo jahyādbhinnāṃ nāvamivārṇave |
apravaktāramācāryamanadhīyānamṛtvijam || 67||
arakṣitāraṃ rājānaṃ bhāryāṃ cāpriya vādinīm |
grāmakāraṃ ca gopālaṃ vanakāmaṃ ca nāpitam || 68||
ṣaḍeva tu guṇāḥ puṃsā na hātavyāḥ kadācana |
satyaṃ dānamanālasyamanasūyā kṣamā dhṛtiḥ || 69||
arthāgamo nityamarogitā ca
priyā ca bhāryā priyavādinī ca |
vaśyaśca putro'rthakarī ca vidyā
ṣaṭ jīvalokasya sukhāni rājan ||- ||
ṣaṇṇāmātmani nityānāmaiśvaryaṃ yo'dhigacchati |
na sa pāpaiḥ kuto'narthairyujyate vijitendriyaḥ || 70||
ṣaḍime ṣaṭsu jīvanti saptamo nopalabhyate |
corāḥ pramatte jīvanti vyādhiteṣu cikitsakāḥ || 71||
pramadāḥ kāmayāneṣu yajamāneṣu yājakāḥ |
rājā vivadamāneṣu nityaṃ mūrkheṣu paṇḍitāḥ || 72||
ṣaḍimāni vinaśyanti muhūrtamanavekṣaṇāt |
gāvaḥ sevā kṛṣirbhāryā vidyā vṛṣalasaṅgatiḥ ||- ||
ṣaḍete hyavamanyante nityaṃ pūrvopakāriṇam |
ācāryaṃ śikṣitā śiṣyāḥ kṛtadāraśca mātaram ||- ||
nāriṃ vigatakāmastu kṛtārthāśca prayojakam |
nāvaṃ nistīrṇakāntārā nāturāśca cikitsakam ||- ||
ārogyamānṛṇyamavipravāsaḥ
sadbhirmanuṣyaiḥ saha samprayogaḥ |
svapratyayā vṛttirabhītavāsaḥ
ṣaṭ jīvalokasya sukhāni rājan ||- ||
īrṣurghṛṇī nasantuṣṭaḥ krodhano nityaśaṅkitaḥ |
parabhāgyopajīvī ca ṣaḍete nityaduḥkhitāḥ ||- ||
sapta doṣāḥ sadā rājñā hātavyā vyasanodayāḥ |
prāyaśo yairvinaśyanti kṛtamūlāśca pārthivāḥ || 73||
striyo'kṣā mṛgayā pānaṃ vākpāruṣyaṃ ca pañcamam |
mahacca daṇḍapāruṣyamarthadūṣaṇameva ca || 74||
aṣṭau pūrvanimittāni narasya vinaśiṣyataḥ |
brāhmaṇānprathamaṃ dveṣṭi brāhmaṇaiśca virudhyate || 75||
brāhmaṇa svāni cādatte brāhmaṇāṃśca jighāṃsati |
ramate nindayā caiṣāṃ praśaṃsāṃ nābhinandati || 76||
naitānsmarati kṛtyeṣu yācitaścābhyasūyati |
etāndoṣānnaraḥ prājño buddhyā buddhvā vivarjayet || 77||
aṣṭāvimāni harṣasya nava nītāni bhārata |
vartamānāni dṛśyante tānyeva susukhānyapi || 78||
samāgamaśca sakhibhirmahāṃścaiva dhanāgamaḥ |
putreṇa ca pariṣvaṅgaḥ sannipātaśca maithune || 79||
samaye ca priyālāpaḥ svayūtheṣu ca sannatiḥ |
abhipretasya lābhaśca pūjā ca janasaṃsadi || 80||
aṣṭau guṇāḥ puruṣaṃ dīpayanti
prajñā ca kaulyaṃ ca damaḥ śrutaṃ ca |
parākramaścābahubhāṣitā ca
dānaṃ yathāśakti kṛtajñatā ca ||- ||
navadvāramidaṃ veśma tristhūṇaṃ pañca sākṣikam |
kṣetrajñādhiṣṭhitaṃ vidvānyo veda sa paraḥ kaviḥ || 81||
daśa dharmaṃ na jānanti dhṛtarāṣṭra nibodha tān |
mattaḥ pramatta unmattaḥ śrāntaḥ kruddho bubhukṣitaḥ || 82||
tvaramāṇaśca bhīruśca lubdhaḥ kāmī ca te daśa |
tasmādeteṣu bhāveṣu na prasajjeta paṇḍitaḥ || 83||
atraivodāharantīmamitihāsaṃ purātanam |
putrārthamasurendreṇa gītaṃ caiva sudhanvanā || 84||
yaḥ kāmamanyū prajahāti rājā
pātre pratiṣṭhāpayate dhanaṃ ca |
viśeṣavicchrutavānkṣiprakārī
taṃ sarvalokaḥ kurute pramāṇam || 85||
jānāti viśvāsayituṃ manuṣyān
vijñāta doṣeṣu dadhāti daṇḍam |
jānāti mātrāṃ ca tathā kṣamāṃ ca
taṃ tādṛśaṃ śrīrjuṣate samagrā || 86||
sudurbalaṃ nāvajānāti kañcid-
yukto ripuṃ sevate buddhipūrvam |
na vigrahaṃ rocayate balasthaiḥ
kāle ca yo vikramate sa dhīraḥ || 87||
prāpyāpadaṃ na vyathate kadā cid
udyogamanvicchati cāpramattaḥ |
duḥkhaṃ ca kāle sahate jitātmā
dhurandharastasya jitāḥ sapatnāḥ || 88||
anarthakaṃ vipra vāsaṃ gṛhebhyaḥ
pāpaiḥ sandhiṃ paradārābhimarśam |
dambhaṃ stainyaṃ paiśunaṃ madya pānaṃ
na sevate yaḥ sa sukhī sadaiva || 89||
na saṃrambheṇārabhate'rthavargam
ākāritaḥ śaṃsati tathyameva |
na mātrārthe rocayate vivādaṃ
nāpūjitaḥ kupyati cāpyamūḍhaḥ || 90||
na yo'bhyasūyatyanukampate ca
na durbalaḥ prātibhāvyaṃ karoti |
nātyāha kiṃ citkṣamate vivādaṃ
sarvatra tādṛglabhate praśaṃsām || 91||
yo noddhataṃ kurute jātu veṣaṃ
na pauruṣeṇāpi vikatthate'nyān |
na mūrcchitaḥ kaṭukānyāha kiṃ cit
priyaṃ sadā taṃ kurute jano'pi || 92||
na vairamuddīpayati praśāntaṃ
na darmamārohati nāstameti |
na durgato'smīti karoti manyuṃ
tamārya śīlaṃ paramāhuragryam || 93||
na sve sukhe vai kurute praharṣaṃ
nānyasya duḥkhe bhavati pratītaḥ |
dattvā na paścātkurute'nutāpaṃ
na katthate satpuruṣārya śīlaḥ || 94||
deśācārānsamayāñjātidharmān
bubhūṣate yastu parāvarajñaḥ |
sa tatra tatrādhigataḥ sadaiva
mahājanasyādhipatyaṃ karoti || 95||
dambhaṃ mohaṃ matsaraṃ pāpakṛtyaṃ
rājadviṣṭaṃ paiśunaṃ pūgavairam |
mattonmattairdurjanaiścāpi vādaṃ
yaḥ prajñāvānvarjayetsa pradhānaḥ || 96||
damaṃ śaucaṃ daivataṃ maṅgalāni
prāyaścittaṃ vividhā~llokavādān |
etāni yaḥ kurute naityakāni
tasyotthānaṃ devatā rādhayanti || 97||
samairvivāhaṃ kurute na hīnaiḥ
samaiḥ sakhyaṃ vyavahāraṃ kathāśca |
guṇairviśiṣṭāṃśca puro dadhāti
vipaścitastasya nayāḥ sunītāḥ || 98||
mitaṃ bhuṅkte saṃvibhajyāśritebhyo
mitaṃ svapityamitaṃ karmakṛtvā |
dadātyamitreṣvapi yācitaḥ saṃ-
stamātmavantaṃ prajahātyanarthāḥ || 99||
cikīrṣitaṃ viprakṛtaṃ ca yasya
nānye janāḥ karma jānanti kiṃ cit |
mantre gupte samyaganuṣṭhite ca
svalpo nāsya vyathate kaścidarthaḥ || 100||
yaḥ sarvabhūtapraśame niviṣṭaḥ
satyo mṛdurdānakṛcchuddha bhāvaḥ |
atīva sañjñāyate jñātimadhye
mahāmaṇirjātya iva prasannaḥ || 101||
ya ātmanāpatrapate bhṛśaṃ naraḥ
sa sarvalokasya gururbhavatyuta |
ananta tejāḥ sumanāḥ samāhitaḥ
svatejasā sūrya ivāvabhāsate || 102||
vane jātāḥ śāpadagdhasya rājñaḥ
pāṇḍoḥ putrāḥ pañca pañcendra kalpāḥ |
tvayaiva bālā vardhitāḥ śikṣitāśca
tavādeśaṃ pālayantyāmbikeya || 103||
pradāyaiṣāmucitaṃ tāta rājyaṃ
sukhī putraiḥ sahito modamānaḥ |
na devānāṃ nāpi ca mānuṣāṇāṃ
bhaviṣyasi tvaṃ tarkaṇīyo narendra || 104||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduranītivākye trayastriṃśo'dhyāyaḥ || 33 ||