📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
ഉദ്ധവഗീതാ - അസ്ശ്ടമോഽധ്യായഃ
Uddhavagita - Asshtamo'dhyayah
Gita Malayalam
അഥാസ്ശ്ടമോഽധ്യായഃ ।
സുഖം ഐന്ദ്രിയകം രാജന് സ്വര്ഗേ നരകഃ ഏവ ച ।
ദേഹിനഃ യത് യഥാ ദുഃഖം തസ്മാത് ന ഇച്ഛേത തത് ബുധാഃ ॥ 1॥
ഗ്രാസം സുമൃഷ്ടം വിരസം മഹാന്തം സ്തോകം ഏവ വാ ।
യദൃച്ഛയാ ഏവ അപതിതം ഗ്രസേത് ആജഗരഃ അക്രിയഃ ॥ 2॥
ശയീത അഹാനി ഭൂരീണി നിരാഹാരഃ അനുപക്രമഃ ।
യദി ന ഉപനമേത് ഗ്രാസഃ മഹാഹിഃ ഇവ ദിഷ്ടഭുക് ॥ 3॥
ഓജഃ സഹോബലയുതം ബിഭ്രത് ദേഹം അകര്മകമ് ।
ശയാനഃ വീതനിദ്രഃ ച നേഹേത ഇന്ദ്രിയവാന് അപി ॥ 4॥
മുനിഃ പ്രസന്നഗമ്ഭീരഃ ദുര്വിഗാഹ്യഃ ദുരത്യയഃ ।
അനന്തപാരഃ ഹി അക്ഷോഭ്യഃ സ്തിമിത ഉദഃ ഇവ അര്ണവഃ ॥ 5॥
സമൃദ്ധകാമഃ ഹീനഃ വാ നാരായണപരഃ മുനിഃ ।
ന ഉത്സര്പേത ന ശുഷ്യേത സരിദ്ഭിഃ ഇവ സാഗരഃ ॥ 6॥
ദൃഷ്ട്വാ സ്ത്രിയം ദേവമായാം തത് ഭാവൈഃ അജിതേന്ദ്രിയഃ ।
പ്രലോഭിതഃ പതതി അന്ധേ തമസി അഗ്നൌ പതങ്ഗവത് ॥ 7॥
യോഷിത് ഹിരണ്യ ആഭരണ അമ്ബരാദി
ദ്രവ്യേഷു മായാരചിതേഷു മൂഢഃ ।
പ്രലോഭിതാത്മാ ഹി ഉപഭോഗബുദ്ധ്യാ
പതങ്ഗവത് നശ്യതി നഷ്ടദൃഷ്ടിഃ ॥ 8॥
സ്തോകം സ്തോകം ഗ്രസേത് ഗ്രാസം ദേഹഃ വര്തേത യാവതാ ।
ഗൃഹാന് അഹിംസത് ന ആതിഷ്ഠേത് വൃത്തിം മാധുകരീം മുനിഃ ॥ 9॥
അണുഭ്യഃ ച മഹദ്ഭ്യഃ ച ശാസ്ത്രേഭ്യഃ കുശലഃ നരഃ ।
സര്വതഃ സാരം ആദദ്യാത് പുഷ്പേഭ്യഃ ഇവ ഷട്പദഃ ॥ 10॥
സായന്തനം ശ്വസ്തനം വാ ന സങ്ഗൃഹ്ണീത ഭിക്ഷിതമ് ।
പാണിപാത്ര ഉദരാമത്രഃ മക്ഷികാ ഇവ ന സങ്ഗ്രഹീ ॥ 11॥
സായന്തനം ശ്വസ്തനം വാ ന സങ്ഗൃഹ്ണീത ഭിക്ഷുകഃ ।
മക്ഷികാഃ ഇവ സങ്ഗൃഹ്ണന് സഹ തേന വിനശ്യതി ॥ 12॥
പദ അപി യുവതീം ഭിക്ഷുഃ ന സ്പൃശേത് ദാരവീം അപി ।
സ്പൃശന് കരീവ ബധ്യേത കരിണ്യാ അങ്ഗസങ്ഗതഃ ॥ 13॥
ന അധിഗച്ഛേത് സ്ത്രിയം പ്രാജ്ഞഃ കര്ഹിചിത് മൃത്യും ആത്മനഃ ।
ബല അധികൈഃ സ ഹന്യേത ഗജൈഃ അന്യൈഃ ഗജഃ യഥാ ॥ 14॥
ന ദേയം ന ഉപഭോഗ്യം ച ലുബ്ധൈഃ യത് ദുഃഖ സഞ്ചിതമ് ।
ഭുങ്ക്തേ തത് അപി തത് ച അന്യഃ മധുഹേവ അര്ഥവിത് മധു ॥ 15॥
സുഖ ദുഃഖ ഉപാര്ജിതൈഃ വിത്തൈഃ ആശാസാനാം ഗൃഹ ആശിഷഃ ।
മധുഹേവ അഗ്രതഃ ഭുങ്ക്തേ യതിഃ വൈ ഗൃഹമേധിനാമ് ॥ 16॥
ഗ്രാമ്യഗീതം ന ശ്രുണുയാത് യതിഃ വനചരഃ ക്വചിത് ।
ശിഖേത ഹരിണാത് വദ്ധാത് മൃഗയോഃ ഗീതമോഹിതാത് ॥ 17॥
നൃത്യവാദിത്രഗീതാനി ജുഷന് ഗ്രാമ്യാണി യോഷിതാമ് ।
ആസാം ക്രീഡനകഃ വശ്യഃ ഋഷ്യശ‍ഋങ്ഗഃ മൃഗീസുതഃ ॥ 18॥
ജിഹ്വയാ അതിപ്രമാഥിന്യാ ജനഃ രസവിമോഹിതഃ ।
മൃത്യും ഋച്ഛതി അസത് ബുദ്ധിഃ മീനഃ തു ബഡിശൈഃ യഥാ ॥ 19॥
ഇന്ദ്രിയാണി ജയന്തി ആശുഃ നിരാഹാരാഃ മനീഷിണഃ ।
വര്ജയിത്വാ തു രസനം തത് നിരന്നസ്യ വര്ധതേ ॥ 20॥
താവത് ജിതേന്ദ്രിയഃ ന സ്യാത് വിജിതാനി ഇന്ദ്രിയഃ പുമാന് ।
ന ജയേത് രസനം യാവത് ജിതം സര്വം ജിതേ രസേ ॥ 21॥
പിങ്ഗലാ നാമ വേശ്യാ ആസീത് വിദേഹനഗരേ പുരാ ।
തസ്യാ മേ ശിക്ഷിതം കിഞ്ചിത് നിബോധ നൃപനന്ദന ॥ 22॥
സാ സ്വൈരിണ്യേകദാ കാന്തം സങ്കേത ഉപനേഷ്യതീ ।
അഭൂത്കാലേ ബഹിര്ദ്വാരി ബിഭ്രതീ രൂപമുത്തമമ് ॥ 23॥
മാര്ഗ ആഗച്ഛതോ വീക്ഷ്യ പുരുഷാന്പുരുഷര്ഷഭ ।
താന് ശുല്കദാന്വിത്തവതഃ കാന്താന്മേനേഽര്ഥകാമുകാ ॥ 24॥
ആഗതേഷ്വപയാതേഷു സാ സങ്കേതോപജീവനീ ।
അപ്യന്യോ വിത്തവാന്കോഽപി മാമുപൈഷ്യതി ഭൂരിദഃ ॥ 25॥
ഏഅവം ദുരാശയാ ധ്വസ്തനിദ്രാ ദ്വാര്യവലമ്ബതീ ।
നിര്ഗച്ഛന്തീ പ്രവിശതീ നിശീഥം സമപദ്യത ॥ 26॥
തസ്യാ വിത്താശയാ ശുഷ്യദ്വക്ത്രായാ ദീനചേതസഃ ।
നിര്വേദഃ പരമോ ജജ്ഞേ ചിന്താഹേതുഃ സുഖാവഹഃ ॥ 27॥
തസ്യാ നിര്വിണ്ണചിത്തായാ ഗീതം ശ്രുണു യഥാ മമ ।
നിര്വേദ ആശാപാശാനാം പുരുഷസ്യ യഥാ ഹ്യസിഃ ॥ 28॥
ന ഹി അങ്ഗാജാതനിര്വേദഃ ദേഹബന്ധം ജിഹാസതി ।
യഥാ വിജ്ഞാനരഹിതഃ മനുജഃ മമതാം നൃപ ॥ 29॥
പിങ്ഗലാ ഉവാച ।
അഹോ മേ മോഹവിതതിം പശ്യത അവിജിത ആത്മനഃ ।
യാ കാന്താത് അസതഃ കാമം കാമയേ യേന ബാലിശാ ॥ 30॥
സന്തം സമീപേ രമണം രതിപ്രദം
വിത്തപ്രദം നിത്യം ഇമം വിഹായ ।
അകാമദം ദുഃഖഭയ ആദി ശോക
മോഹപ്രദം തുച്ഛം അഹം ഭജേ അജ്ഞാ ॥ 31॥
അഹോ മയാത്മാ പരിതാപിതോ വൃഥാ
സാങ്കേത്യവൃത്ത്യാഽതിവിഗര്ഹ്യവാര്തയാ ।
സ്ത്രൈണാന്നരാദ്യാഽര്ഥതൃഷോഽനുശോച്യാ
ത്ക്രീതേന വിത്തം രതിമാത്മനേച്ഛതീ ॥ 32॥
യദസ്ഥിഭിര്നിര്മിതവംശവംശ്യ
സ്ഥൂണം ത്വചാ രോമനഖൈഃ പിനദ്ധമ് ।
ക്ഷരന്നവദ്വാരമഗാരമേതദ്
വിണ്മൂത്രപൂര്ണം മദുപൈതി കാന്യാ ॥ 33॥
വിദേഹാനാം പുരേ ഹ്യസ്മിന്നഹമേകൈവ മൂഢധീഃ ।
യാഽന്യസ്മിച്ഛന്ത്യസത്യസ്മാദാത്മദാത്കാമമച്യുതാത് ॥ 34॥
സുഹൃത്പ്രേഷ്ഠതമോ നാഥ ആത്മാ ചായം ശരീരിണാമ് ।
തം വിക്രീയാത്മനൈവാഹം രമേഽനേന യഥാ രമാ ॥ 35॥
കിയത്പ്രിയം തേ വ്യഭജന്കാമാ യേ കാമദാ നരാഃ ।
ആദ്യന്തവന്തോ ഭാര്യായാ ദേവാ വാ കാലവിദ്രുതാഃ ॥ 36॥
നൂനം മേ ഭഗവാന് പ്രീതഃ വിഷ്ണുഃ കേന അപി കര്മണാ ।
നിര്വേദഃ അയം ദുരാശായാ യത് മേ ജാതഃ സുഖാവഹഃ ॥ 37॥
മൈവം സ്യുര്മന്ദഭഗ്യായാഃ ക്ലേശാ നിര്വേദഹേതവഃ ।
യേനാനുബന്ധം നിഹൃത്യ പുരുഷഃ ശമമൃച്ഛതി ॥ 38॥
തേന ഉപകൃതം ആദായ ശിരസാ ഗ്രാമ്യസങ്ഗതാഃ ।
ത്യക്ത്വാ ദുരാശാഃ ശരണം വ്രജാമി തം അധീശ്വരമ് ॥ 39॥
സന്തുഷ്ടാ ശ്രദ്ദധത്യേതദ്യഥാലാഭേന ജീവതീ ।
വിഹരാമ്യമുനൈവാഹമാത്മനാ രമണേന വൈ ॥ 40॥
സംസാരകൂപേ പതിതം വിഷയൈര്മുഷിതേക്ഷണമ് ।
ഗ്രസ്തം കാലാഹിനാഽഽത്മാനം കോഽന്യസ്ത്രാതുമധീശ്വരഃ ॥ 41॥
ആത്മാ ഏവ ഹി ആത്മനഃ ഗോപ്താ നിര്വിദ്യേത യദാഖിലാത് ।
അപ്രമത്തഃ ഇദം പശ്യത് ഗ്രസ്തം കാലാഹിനാ ജഗത് ॥ 42॥
ബ്രാഹ്മണ ഉവാച ।
ഏഅവം വ്യവസിതമതിര്ദുരാശാം കാന്തതര്ഷജാമ് ।
ഛിത്വോപശമമാസ്ഥായ ശയ്യാമുപവിവേശ സാ ॥ 43॥
ആശാ ഹി പരമം ദുഃഖം നൈരാശ്യം പരമം സുഖമ് ।
യഥാ സഞ്ഛിദ്യ കാന്താശാം സുഖം സുഷ്വാപ പിങ്ഗലാ ॥ 44॥
ഇതി ശ്രീമദ്ഭാഗവതേ മഹാപുരാണേ പാരമഹംസ്യാം
സംഹിതായാമേകാദശസ്കന്ധേ പിങ്ഗലോപാഖ്യാഽനേഷ്ടമോഽധ്യായഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
athāsśṭamo'dhyāyaḥ |
sukhaṃ aindriyakaṃ rājan svarge narakaḥ eva ca |
dehinaḥ yat yathā duḥkhaṃ tasmāt na iccheta tat budhāḥ || 1||
grāsaṃ sumṛṣṭaṃ virasaṃ mahāntaṃ stokaṃ eva vā |
yadṛcchayā eva apatitaṃ graset ājagaraḥ akriyaḥ || 2||
śayīta ahāni bhūrīṇi nirāhāraḥ anupakramaḥ |
yadi na upanamet grāsaḥ mahāhiḥ iva diṣṭabhuk || 3||
ojaḥ sahobalayutaṃ bibhrat dehaṃ akarmakam |
śayānaḥ vītanidraḥ ca neheta indriyavān api || 4||
muniḥ prasannagambhīraḥ durvigāhyaḥ duratyayaḥ |
anantapāraḥ hi akṣobhyaḥ stimita udaḥ iva arṇavaḥ || 5||
samṛddhakāmaḥ hīnaḥ vā nārāyaṇaparaḥ muniḥ |
na utsarpeta na śuṣyeta saridbhiḥ iva sāgaraḥ || 6||
dṛṣṭvā striyaṃ devamāyāṃ tat bhāvaiḥ ajitendriyaḥ |
pralobhitaḥ patati andhe tamasi agnau pataṅgavat || 7||
yoṣit hiraṇya ābharaṇa ambarādi
dravyeṣu māyāraciteṣu mūḍhaḥ |
pralobhitātmā hi upabhogabuddhyā
pataṅgavat naśyati naṣṭadṛṣṭiḥ || 8||
stokaṃ stokaṃ graset grāsaṃ dehaḥ varteta yāvatā |
gṛhān ahiṃsat na ātiṣṭhet vṛttiṃ mādhukarīṃ muniḥ || 9||
aṇubhyaḥ ca mahadbhyaḥ ca śāstrebhyaḥ kuśalaḥ naraḥ |
sarvataḥ sāraṃ ādadyāt puṣpebhyaḥ iva ṣaṭpadaḥ || 10||
sāyantanaṃ śvastanaṃ vā na saṅgṛhṇīta bhikṣitam |
pāṇipātra udarāmatraḥ makṣikā iva na saṅgrahī || 11||
sāyantanaṃ śvastanaṃ vā na saṅgṛhṇīta bhikṣukaḥ |
makṣikāḥ iva saṅgṛhṇan saha tena vinaśyati || 12||
pada api yuvatīṃ bhikṣuḥ na spṛśet dāravīṃ api |
spṛśan karīva badhyeta kariṇyā aṅgasaṅgataḥ || 13||
na adhigacchet striyaṃ prājñaḥ karhicit mṛtyuṃ ātmanaḥ |
bala adhikaiḥ sa hanyeta gajaiḥ anyaiḥ gajaḥ yathā || 14||
na deyaṃ na upabhogyaṃ ca lubdhaiḥ yat duḥkha sañcitam |
bhuṅkte tat api tat ca anyaḥ madhuheva arthavit madhu || 15||
sukha duḥkha upārjitaiḥ vittaiḥ āśāsānāṃ gṛha āśiṣaḥ |
madhuheva agrataḥ bhuṅkte yatiḥ vai gṛhamedhinām || 16||
grāmyagītaṃ na śruṇuyāt yatiḥ vanacaraḥ kvacit |
śikheta hariṇāt vaddhāt mṛgayoḥ gītamohitāt || 17||
nṛtyavāditragītāni juṣan grāmyāṇi yoṣitām |
āsāṃ krīḍanakaḥ vaśyaḥ ṛṣyaśa‍ṛṅgaḥ mṛgīsutaḥ || 18||
jihvayā atipramāthinyā janaḥ rasavimohitaḥ |
mṛtyuṃ ṛcchati asat buddhiḥ mīnaḥ tu baḍiśaiḥ yathā || 19||
indriyāṇi jayanti āśuḥ nirāhārāḥ manīṣiṇaḥ |
varjayitvā tu rasanaṃ tat nirannasya vardhate || 20||
tāvat jitendriyaḥ na syāt vijitāni indriyaḥ pumān |
na jayet rasanaṃ yāvat jitaṃ sarvaṃ jite rase || 21||
piṅgalā nāma veśyā āsīt videhanagare purā |
tasyā me śikṣitaṃ kiñcit nibodha nṛpanandana || 22||
sā svairiṇyekadā kāntaṃ saṅketa upaneṣyatī |
abhūtkāle bahirdvāri bibhratī rūpamuttamam || 23||
mārga āgacchato vīkṣya puruṣānpuruṣarṣabha |
tān śulkadānvittavataḥ kāntānmene'rthakāmukā || 24||
āgateṣvapayāteṣu sā saṅketopajīvanī |
apyanyo vittavānko'pi māmupaiṣyati bhūridaḥ || 25||
eavaṃ durāśayā dhvastanidrā dvāryavalambatī |
nirgacchantī praviśatī niśīthaṃ samapadyata || 26||
tasyā vittāśayā śuṣyadvaktrāyā dīnacetasaḥ |
nirvedaḥ paramo jajñe cintāhetuḥ sukhāvahaḥ || 27||
tasyā nirviṇṇacittāyā gītaṃ śruṇu yathā mama |
nirveda āśāpāśānāṃ puruṣasya yathā hyasiḥ || 28||
na hi aṅgājātanirvedaḥ dehabandhaṃ jihāsati |
yathā vijñānarahitaḥ manujaḥ mamatāṃ nṛpa || 29||
piṅgalā uvāca |
aho me mohavitatiṃ paśyata avijita ātmanaḥ |
yā kāntāt asataḥ kāmaṃ kāmaye yena bāliśā || 30||
santaṃ samīpe ramaṇaṃ ratipradaṃ
vittapradaṃ nityaṃ imaṃ vihāya |
akāmadaṃ duḥkhabhaya ādi śoka
mohapradaṃ tucchaṃ ahaṃ bhaje ajñā || 31||
aho mayātmā paritāpito vṛthā
sāṅketyavṛttyā'tivigarhyavārtayā |
straiṇānnarādyā'rthatṛṣo'nuśocyā
tkrītena vittaṃ ratimātmanecchatī || 32||
yadasthibhirnirmitavaṃśavaṃśya
sthūṇaṃ tvacā romanakhaiḥ pinaddham |
kṣarannavadvāramagārametad
viṇmūtrapūrṇaṃ madupaiti kānyā || 33||
videhānāṃ pure hyasminnahamekaiva mūḍhadhīḥ |
yā'nyasmicchantyasatyasmādātmadātkāmamacyutāt || 34||
suhṛtpreṣṭhatamo nātha ātmā cāyaṃ śarīriṇām |
taṃ vikrīyātmanaivāhaṃ rame'nena yathā ramā || 35||
kiyatpriyaṃ te vyabhajankāmā ye kāmadā narāḥ |
ādyantavanto bhāryāyā devā vā kālavidrutāḥ || 36||
nūnaṃ me bhagavān prītaḥ viṣṇuḥ kena api karmaṇā |
nirvedaḥ ayaṃ durāśāyā yat me jātaḥ sukhāvahaḥ || 37||
maivaṃ syurmandabhagyāyāḥ kleśā nirvedahetavaḥ |
yenānubandhaṃ nihṛtya puruṣaḥ śamamṛcchati || 38||
tena upakṛtaṃ ādāya śirasā grāmyasaṅgatāḥ |
tyaktvā durāśāḥ śaraṇaṃ vrajāmi taṃ adhīśvaram || 39||
santuṣṭā śraddadhatyetadyathālābhena jīvatī |
viharāmyamunaivāhamātmanā ramaṇena vai || 40||
saṃsārakūpe patitaṃ viṣayairmuṣitekṣaṇam |
grastaṃ kālāhinā''tmānaṃ ko'nyastrātumadhīśvaraḥ || 41||
ātmā eva hi ātmanaḥ goptā nirvidyeta yadākhilāt |
apramattaḥ idaṃ paśyat grastaṃ kālāhinā jagat || 42||
brāhmaṇa uvāca |
eavaṃ vyavasitamatirdurāśāṃ kāntatarṣajām |
chitvopaśamamāsthāya śayyāmupaviveśa sā || 43||
āśā hi paramaṃ duḥkhaṃ nairāśyaṃ paramaṃ sukham |
yathā sañchidya kāntāśāṃ sukhaṃ suṣvāpa piṅgalā || 44||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe piṅgalopākhyā'neṣṭamo'dhyāyaḥ ||