📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
भावनोपनिषद्
Bhavanopanishad
Devanagari
श्रीगुरु-स्सर्वकारणभूता शक्तिः ॥1॥
केन नवरन्ध्ररूपो देहः।
नवशक्तिरूपं श्रीचक्रम।
वाराही पितृरूपा।
कुरुकुल्ला बलिदेवता माता।
पुरुषार्था-स्सागराः।
देहो नवरत्नद्वीपः।
आधारनवकमुद्रा: शक्तयः।
त्वगादिसप्तधातुभिर-नेकै-स्सं​युँक्ता-स्सङ्कल्पाः कल्पतरवः।
तेज: कल्पकोद्यानम्।रसनया भाव्यमाना मधुराम्लतिक्त-कटुकषायलवणभेदा-ष्षड्रसा-ष्षडृतवः ।
क्रियाशक्तिः पीठम्।
कुण्डलिनी ज्ञानशक्तिर्गृहम्। इच्छाशक्तिर्महात्रिपुरसुन्दरी।
ज्ञाता होता ज्ञानमग्निः ज्ञेयं हविः। ज्ञातृज्ञानज्ञेयानामभेदभावनं श्रीचक्रपूजनम्। नियतिसहिता-श्श्र्-ऋङ्गारादयो नव रसा अणिमादयः। कामक्रोधलोभमोहमद-मात्सर्यपुण्यपापमया ब्राह्मयाद्यष्टशक्तयः । पृथिव्यप्तेजोवाय्वाकाशश्रोत्रत्वक्चक्षुर्जिह्वाघ्राणवा-क्पाणिपादपायूपस्थमनोविकारा-ष्षोडश शक्तयः ।
वचनादानगमनविसर्गानन्दहानोपेक्षाबुद्धयो-ऽनङ्गकुसुमादिशक्तयो-ऽष्टौ।
अलम्बुसा कुहूर्विश्वोदरी वरुणा हस्तिजिह्वा यशस्वत्यश्विनी गान्धारी पूषा शङ्खिनी सरस्वतीडा पिङ्गला सुषुम्ना चेति चतुर्दश नाड्यः। सर्वसङ्क्षोभिण्यादिचतुर्दशारगा देवताः। प्राणापानव्यानोदानसमाननागकूर्मकृकरदेवदत्तधनञ्जया इति दश वायवः ।
सर्वसिद्धि-प्रदा देव्यो बहिर्दशारगा देवताः। एतद्वायुदशकसंसर्गोपाथिभेदेन रेचकपूरकशोषकदाहक-प्लावका अमृतमिति प्राणमुख्यत्वेन पञ्चविधो-ऽस्ति ।
क्षारको दारकः, क्षोभको मोहको जृम्भक इत्यपालनमुख्यत्वेन पञ्चविधो-ऽस्ति ।
तेन मनुष्याणा-म्मोहको दाहको भक्ष्यभोज्यलेह्यचोष्यपेया-त्मक-ञ्चतुर्विधमन्न-म्पाचयति।
एता दश वह्निकला-स्सर्वात्वाद्यन्तर्दशारगा देवताः। शीतोष्णसुखदुःखेच्छासत्त्वरजस्तमोगुणा वशिन्यादिशक्तयो-ऽष्टौ।
शब्दस्पर्​शरूपरसगन्धाः पञ्चतन्मात्राः पञ्च पुष्पबाणा मन इक्षुधनुः।
वश्यो बाणो रागः पाशः।
द्वेषो-ऽङ्कुशः।
अव्यक्तमहत्तत्त्वमहदहङ्कार इति कामेश्वरीवज्नेश्वरीभगमालिन्यो-ऽन्तस्त्रिकोणाग्नगा देवताः ।
पञ्चदशतिथिरूपेण कालस्य परिणामावलोकनस्थितिः पञ्चदश नित्या श्रद्धानुरूपाधिदेवता।
तयोः कामेश्वरी सदानन्दघना परिपूर्णस्वात्मैक्यरूपा देवता ॥2॥
सलिलमिति सौहित्यकारणं सत्त्वम् । कर्तव्यमकर्तव्यमिति भावनायुक्त उपचारः।
अस्ति नास्तीति कर्तव्यता उपचारः। बाह्याभ्यन्त:करणानां रूपग्रहणयोग्यता-ऽस्त्वित्यावाहनम्।
तस्य वाह्याभ्यन्तःकरणानामेकरूपविषयग्रहणमासनम्।
रक्तशुक्लपदैकीकरण-म्पाद्यम्।
उज्ज्वलदा-मोदानन्दासनदानमर्घ्यम्।
स्वच्छं स्वत:सिद्धमित्याचमनीयम्। चिच्चन्द्रमयीति सर्वाङ्गस्त्रवणं स्नानम्। चिदग्निस्वरूपपरमानन्दशक्तिस्फुरणं-वँस्त्रम्। प्रत्येकं सप्तविंशतिधा भिन्नत्वेनेच्छाज्ञान-क्रियात्मकब्रह्मग्रन्थिमद्रसतन्तुब्रह्मनाडी ब्रह्मसूत्रम्।
स्वव्यतिरिक्तवस्तुसङ्गरहितस्मरणं-विँभूषणम्। स्वच्छस्वपरिपूर्णतास्मरण-ङ्गन्धः ।
समस्तविषयाणा-म्मनस-स्स्थैर्येणानुसन्धान-ङ्कुसुमम् । तेषामेव सर्वदा स्वीकरण-न्धूपः । पवनावच्छिन्नोर्ध्वग्वलनसच्चिदुल्काकाशदेहो दीपः । समस्तयाताया-तवर्ज्य-न्नैवेद्यम् । अवस्थात्रयाणामेकीकरण-न्ताम्बूलम्। मूलाधारादाब्रह्मरन्ध्रपर्यन्त-म्ब्रह्मरन्ध्रादा-मूलाधारपर्यन्त-ङ्गतागतरूपेण प्रादक्षिण्यम्। तुर्यावस्था नमस्कारः ।
देहशून्यप्रमातृतानिमज्जन-म्बलिहरणम्।
सत्यमस्ति कर्तव्यमकर्तव्यमौदासीन्यनित्यात्मविलापनं होमः।
स्वय-न्तत्पादुका-निमज्जन-म्परिपूर्णध्यानम्॥3॥
एव-म्मुहूर्तत्रय-म्भावनापरो जीवन्मुक्तो भवति।
तस्य देवतात्मैक्यसिद्धिः।
चिन्तितकार्याण्य-यत्नेन सिद्धयन्ति।
स एव शिवयोगीति कथ्यते ॥4॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīguru-ssarvakāraṇabhūtā śaktiḥ ||1||
kena navarandhrarūpo dehaḥ|
navaśaktirūpaṃ śrīcakrama|
vārāhī pitṛrūpā|
kurukullā balidevatā mātā|
puruṣārthā-ssāgarāḥ|
deho navaratnadvīpaḥ|
ādhāranavakamudrā: śaktayaḥ|
tvagādisaptadhātubhira-nekai-ssaṃ​yu~ktā-ssaṅkalpāḥ kalpataravaḥ|
teja: kalpakodyānam|rasanayā bhāvyamānā madhurāmlatikta-kaṭukaṣāyalavaṇabhedā-ṣṣaḍrasā-ṣṣaḍṛtavaḥ |
kriyāśaktiḥ pīṭham|
kuṇḍalinī jñānaśaktirgṛham| icchāśaktirmahātripurasundarī|
jñātā hotā jñānamagniḥ jñeyaṃ haviḥ| jñātṛjñānajñeyānāmabhedabhāvanaṃ śrīcakrapūjanam| niyatisahitā-śśr-ṛṅgārādayo nava rasā aṇimādayaḥ| kāmakrodhalobhamohamada-mātsaryapuṇyapāpamayā brāhmayādyaṣṭaśaktayaḥ | pṛthivyaptejovāyvākāśaśrotratvakcakṣurjihvāghrāṇavā-kpāṇipādapāyūpasthamanovikārā-ṣṣoḍaśa śaktayaḥ |
vacanādānagamanavisargānandahānopekṣābuddhayo-'naṅgakusumādiśaktayo-'ṣṭau|
alambusā kuhūrviśvodarī varuṇā hastijihvā yaśasvatyaśvinī gāndhārī pūṣā śaṅkhinī sarasvatīḍā piṅgalā suṣumnā ceti caturdaśa nāḍyaḥ| sarvasaṅkṣobhiṇyādicaturdaśāragā devatāḥ| prāṇāpānavyānodānasamānanāgakūrmakṛkaradevadattadhanañjayā iti daśa vāyavaḥ |
sarvasiddhi-pradā devyo bahirdaśāragā devatāḥ| etadvāyudaśakasaṃsargopāthibhedena recakapūrakaśoṣakadāhaka-plāvakā amṛtamiti prāṇamukhyatvena pañcavidho-'sti |
kṣārako dārakaḥ, kṣobhako mohako jṛmbhaka ityapālanamukhyatvena pañcavidho-'sti |
tena manuṣyāṇā-mmohako dāhako bhakṣyabhojyalehyacoṣyapeyā-tmaka-ñcaturvidhamanna-mpācayati|
etā daśa vahnikalā-ssarvātvādyantardaśāragā devatāḥ| śītoṣṇasukhaduḥkhecchāsattvarajastamoguṇā vaśinyādiśaktayo-'ṣṭau|
śabdaspar​śarūparasagandhāḥ pañcatanmātrāḥ pañca puṣpabāṇā mana ikṣudhanuḥ|
vaśyo bāṇo rāgaḥ pāśaḥ|
dveṣo-'ṅkuśaḥ|
avyaktamahattattvamahadahaṅkāra iti kāmeśvarīvajneśvarībhagamālinyo-'ntastrikoṇāgnagā devatāḥ |
pañcadaśatithirūpeṇa kālasya pariṇāmāvalokanasthitiḥ pañcadaśa nityā śraddhānurūpādhidevatā|
tayoḥ kāmeśvarī sadānandaghanā paripūrṇasvātmaikyarūpā devatā ||2||
salilamiti sauhityakāraṇaṃ sattvam | kartavyamakartavyamiti bhāvanāyukta upacāraḥ|
asti nāstīti kartavyatā upacāraḥ| bāhyābhyanta:karaṇānāṃ rūpagrahaṇayogyatā-'stvityāvāhanam|
tasya vāhyābhyantaḥkaraṇānāmekarūpaviṣayagrahaṇamāsanam|
raktaśuklapadaikīkaraṇa-mpādyam|
ujjvaladā-modānandāsanadānamarghyam|
svacchaṃ svata:siddhamityācamanīyam| ciccandramayīti sarvāṅgastravaṇaṃ snānam| cidagnisvarūpaparamānandaśaktisphuraṇaṃ-va~stram| pratyekaṃ saptaviṃśatidhā bhinnatvenecchājñāna-kriyātmakabrahmagranthimadrasatantubrahmanāḍī brahmasūtram|
svavyatiriktavastusaṅgarahitasmaraṇaṃ-vi~bhūṣaṇam| svacchasvaparipūrṇatāsmaraṇa-ṅgandhaḥ |
samastaviṣayāṇā-mmanasa-ssthairyeṇānusandhāna-ṅkusumam | teṣāmeva sarvadā svīkaraṇa-ndhūpaḥ | pavanāvacchinnordhvagvalanasaccidulkākāśadeho dīpaḥ | samastayātāyā-tavarjya-nnaivedyam | avasthātrayāṇāmekīkaraṇa-ntāmbūlam| mūlādhārādābrahmarandhraparyanta-mbrahmarandhrādā-mūlādhāraparyanta-ṅgatāgatarūpeṇa prādakṣiṇyam| turyāvasthā namaskāraḥ |
dehaśūnyapramātṛtānimajjana-mbaliharaṇam|
satyamasti kartavyamakartavyamaudāsīnyanityātmavilāpanaṃ homaḥ|
svaya-ntatpādukā-nimajjana-mparipūrṇadhyānam||3||
eva-mmuhūrtatraya-mbhāvanāparo jīvanmukto bhavati|
tasya devatātmaikyasiddhiḥ|
cintitakāryāṇya-yatnena siddhayanti|
sa eva śivayogīti kathyate ||4||